Lekári odporúčajú soliť čo najmenej, vedci tvrdia opak. Kde je pravda?

12.12.2017 | 8874x Zhliadnutie | Petr Fořt | Zdravie, Strava

Soliť by sa malo čo najmenej, to je mantra súčasnej medicíny. Najnovšie vedecké štúdie ale dokazujú opak, resp. prinajmenšom upozorňujú na množstvo okolností, kedy spomínané odporúčanie zdravie skôr ohrozuje, než aby ho podporilo.

Chýbajú fakty potvrdzujúce to, že výrazné zníženie príjmu soli má priaznivý efekt na zdravotný stav. Napriek tomu Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) trvá doslova na radikálnom obmedzení príjmu soli (sodíka), a preto podniká kampane k realizácii svojich odporúčaní.

Nemožno kategoricky dokázať, že zníženie príjmu soli znižuje chorobnosť a úmrtnosť nielen na kardiovaskulárne, ale aj na ďalšie civilizačné ochorenia. Cieľom článku je preto upozorniť verejnosť na vedecky nepodložené a z praktického pohľadu sporné odporúčania zdravotníckych orgánov.

Soliť alebo nesoliť?

Soľ je nevyhnutnou súčasťou potravín, a to ako v podobe jej prirodzených zdrojov, tak v podobe potravinárskych produktov a bežných pokrmov. Strava úplne bez soli je chuťovo neprijateľná, a tak kampaň za jej obmedzovanie skrýva skutočný problém súčasného stravovania, ktorým je kritický nadbytok sacharidov, a to nielen jednoduchých (tzv. cukrov), ale aj ich zložitých foriem (polysacharidov).

Prečo je soľ pre ľudský organizmus dôležitá

Sodík hrá v ľudskej fyziológii zásadnú úlohu, pretože...

kontroluje objem telesných tekutín a pomáha udržať rovnováhu zásad a kyselín
približne 40% sodíka je obsiahnutých v kostiach, ďalší v telesných orgánoch a zvyšných 55% sa nachádza v krvnej plazme a mimobunkových tekutinách
sodík je nutný pre správnu funkciu nervovej sústavy, prenos látok medzi bunkami a ich vstup do buniek a udržiavanie optimálneho krvného tlaku
na sodíku závislé enzýmy sú nevyhnutné pre trávenie a vstrebávanie sacharidov
chloridové anióny obsiahnuté v soli pomáhajú udržať stabilný objem krvi, jej pH, rovnako ako pH telových tekutín
chlorid je hlavný extracelulárny anión udržujúci rad bunkových funkcií, ktorými sú krvný tlak, acidobázická rovnováha, svalová aktivita a presun vody medzi jednotlivými časťami tela
chlorid je hlavná zložka kyseliny chlorovodíkovej, ktorá je nevyhnutná pre trávenie a vstrebávanie bielkovín (vďaka činnosti žalúdka)

Nedostatok chloridového aniónu sa prejaví stavom nazývaným hypochlórhydria (nízky obsah kyseliny chlórovodíkovej v žalúdku), čo môže spôsobiť zdravotné problémy, ktorými sú nafukovanie, akné, deficit železa, grganie, porucha trávenia, hnačky a potravinové alergie a intolerancie.

Nedostatok sodíka spôsobí tzv.hyponatrémiu, to je stav, kedy je nízka hladina sodíku v krvnej plazme, čo v dôsledku znamená zvýšenie jej objemu a opuch tkanív vrátane možného edému mozgu. Chronický nedostatok sodíka môže zostať nespoznaný, avšak je príčinou nasledujúcich zdravotných problémov: nevoľnosť a zvracanie, bolesť hlavy, strata energie a únava, inkontinencia, nervozita a zmeny nálady, svalové kŕče, bezvedomie.

Prečo sa môžu odborné štúdie mýliť

Špecifikom vedy je neistota a opatrnosť. Napodiv v prípade odporúčaného príjmu soli sú si zdravotnícke orgány "isté". Do hry vstupujú nebojácni nezávislí odborníci, vďaka ktorým vznikol tento článok.

Ak sa aspoň okrajovo zaujímate o medicínu a výživu, možno ste si všimli, že výsledky štúdií sa pohybujú "od steny k stene". To preto, že štúdie zaoberajúce sa ľudským zdravím majú problém so štandardizáciou metodiky. Človek nie je laboratórne zviera typické jednotným genofondom, chované v štandardných podmienkach a živené unifikovanú výživou. Principiálne metodické chyby sa vyskytujú predovšetkým v tzv. observačných (pozorovacích) štúdiách. Ako sa zdá, WHO je to jedno.

Aký by mal byť optimálny príjem sodíka

Problematiku optimálneho príjmu soli (sodíka) zhŕňa Cochrane Review z roku 2011, ktorá uvádza, že „nenašli presvedčivé dôkazy, že strava s nízkym obsahom soli prospieva či zhoršuje zdravotný stav“. Pritom táto štúdia hodnotila závery viac ako 150 randomizovaných klinických štúdií a 13 populačných štúdií. Isteže nie je jediná, výskum pokračuje, a ako uvidíte v ďalšom texte, hromadia sa dôkazy, že všetko je asi inak, než tvrdí WHO.

Citujem najnovšie fakty, ktoré uvádza Dr. Joseph Mercola v článku „Prekvapenie: Čokoľvek vám bolo povedané o soli, je chybné“ (2017):

Konzumácia soli v množstve prevyšujúcom hornú hranici úradného odporúčania nespôsobuje zvýšený pocit smädu, ani zvýšenú produkciu moču. Štúdia na ruských kozmonautoch ukázala, že pocit smädu znižuje a zvyšuje chuť do jedla.
Vyšší príjem soli zvýši produkciu glukokortikoidov a zvyšuje dostupnosť vody pre tkanivá a podporuje metabolizmus (zvyšuje chuť do jedla).
Vyšší príjem soli nezvýši riziko kardiovaskulárnych ochorení (KVO). Je to predovšetkým rovnováha sodíka a draslíka, ktorá hrá úlohu v riziku KVO.

Krvný tlak určuje pomer sodíka k draslíku, nie sodík samotný

Principiálne je správny pomer sodíka k draslíku 1: 5. V reálnej výžive je sodíka oveľa viac než draslíka, pretože väčšina ľudí je málo zdrojov draslíka (zelenina, ovocie, orechy). Výsledkom nie je len hypertenzia, ale aj ďalšie ťažkosti, ktorými sú obličkové kamene, osteoporóza, reumatoidná artritída, poruchy kognície (poznávacia schopnosť), šedý zákal, poruchy erekcie, žalúdočné vredy a rakovina.

Riziká, súvisiace s obmedzeným príjmom sodíka (soli)

Nižšie vymenované riziká sú formulované na základe analýzy výsledkov vedeckých štúdií uskutočnených v posledných niekoľkých rokoch. Avšak aktuálne nemožno uvedené riziká vyhlásiť za absolútne platné.

Zvýšenie inzulínovej rezistencie (inzulínová rezistencia súvisí so vznikom cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnymi ochoreniami)
Riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení (skôr ide o nepotvrdené riziko z oboch strán - inými slovami, riziko sa môže zvýšiť, ale tiež nemusí, preto je nutné vykonať ďalšie seriózne, nie teda pozorovacie štúdie)
Riziko zlyhania srdca (niektoré štúdie upozorňujú na zvýšené riziko úmrtia u osôb trpiacich srdcovým zlyhaním v prípade nízkeho príjmu sodíka)
Riziko dyslipoproteinémie (obmedzený príjem sodíka môže zvýšiť hladinu tzv. LDL cholesterolu a spolu s ním aj tukových látok (tzv.triglyceridov, presnejšie triacylglycerolov)
Riziko úmrtia diabetikov 1. i 2. typu (existuje súvislosť medzi nízkym príjmom sodíka a rizikom náhleho úmrtia diabetikov, aj v tomto prípade je však nutné vykonať ďalšie štúdie)
Riziko hyponatrémie – zníženie hladiny sodíka v krvnej plazme (k tomu dochádza u starších osôb, športovcov, silných konzumentov kofeínu, ľudí na nízkoproteínovej diéte, u milovníkov sauny, pri veľmi dlhom hladovaní a ketóze, toto riziko sa môže prejaviť aj vitariánov)
Riziko minerálovej dysbalancie (nízkosodíková diéta vyvolá paradoxne súbežne deficit horčíka a vápnika, ale pritom stúpa koncentrácia draslíka v krvnej plazme)

Kto ide proti legislatíve a zdravotníckym organizáciám, ide proti prúdu

Našťastie existujú odborníci, bez výnimky zahraniční, vďaka ktorým odborná verejnosť dostáva objektívne informácie. Nie je to ale veľmi platné (celosvetovo), pretože mašinéria byrokracie je nekompromisná. A tak lekári pacientov pred soľou stále varujú, dokonca aj v situáciách, keď príbalové letáky liekov pripomínajú nutnosť merania hladiny sodíka (a ďalších minerálnych látok) v krvi alebo kontrolu obličkových funkcií. Vo vodách slovenského informačného rybníčka sa preto dočítame veľmi opatrné upozornenie na to, že "tu niečo nehrá". Deje sa to spravidla týmto štýlom:

Všeobecne povedané, príliš veľa sodíka (poťažmo soli), spolu s ďalšími formami do priemyselných potravín pridávaných chemikálií, škodí. Na druhej strane príliš nízky príjem sodíka má rad negatívnych vplyvov na zdravie. Teoreticky by sme mohli povedať, že najnižšie riziko úmrtia a vážnych zdravotných problémov súvisiacich s príjmom sodíka majú ľudia, ktorí sodíka konzumujú len toľko, koľko zodpovedá "zlatej strednej ceste", teda priemernej hodnote odporúčaného rozpätia.

Nuž, u nás sa nevypláca "dráždiť hada bosou nohou", rozumej - v rámci lekárskej komunity sa neodporúča mať "iný názor", hoci je podložený výsledkami nezávislých vedeckých štúdií. Čo znamená to "odporúčané rozpätie“?

Aký by mal byť optimálny príjem sodíka?

Optimálny príjem je zdravotníckymi inštitúciami stanovený na 3000 - 5000 mg sodíka denne. To je 7,5 - 12,5 g soli (kuchynská soľ obsahuje cca 40% sodíka).

Známy newyorský vedec James DiNicolantonio charakterizuje tzv. low-sodium diét (stravu s nízkym obsahom sodíka), ide o stravu obsahujúcu 1 čajovú lyžičku soli (2300 mg sodíka) alebo menej. Americká kardiologická spoločnosť (AHA) odporúča ešte menej: 1500 mg.

DiNicolantonio odporúča 7000 - 8000 mg sodíka denne, pretože v prípade, keď konzumujete veľmi málo soli, riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia sa zvýši takmer dvojnásobne.

Rada nad zlato: Počúvajte svoje telo. Pokiaľ vám soľ chýba, dá vám to najavo „túžbou“ po slaných jedlách

Nižšiu konzumáciu soli by mali dodržiavať ľudia s týmito zdravotnými problémami:

ochorenia endokrinnej sústavy
zvýšená produkcia aldosterónu
Cushingov syndróm
zvýšená produkcia kortizolu

Ochorenia a okolnosti, ktoré prispievajú k zvýšenej strate sodíka:

zápalové ochorenia črevného traktu (Crohnova choroba a ulcerózna kolitída)
spánková apnoe
bariatrické zákroky a všeobecne chirurgické zákroky na tenkom aj hrubom čreve ("skrátenie čreva")
ochorenie obličiek - polycystické obličky, glomerulonefritída
syndróm dráždivého čreva
hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy)
adrenálna nedostatočnosť
celiakia

Minerálová rovnováha

Obmedzený príjem sodíka a zvýšený príjem draslíka má výrazne pozitívny efekt z hľadiska globálnych zdravotných benefitov (zhrnutie výskumu zverejneného v jednom zo článkov na prestížnom webe British Medical Journal).

Sodík je len jedným z niekoľkých tzv. makro-minerálov zaisťujúcich minerálovú rovnováhu. Ďalšími hlavnými "hráčmi" sú draslík, vápnik a horčík. Keď v strave chýbajú zdroje draslíka, napriek zníženému príjmu sodíka, stále budete v priamom ohrození vznikom KVO (predovšetkým hypertenziou). To znamená ako v prípade nedostatočnej konzumácie jeho hlavných zdrojov, ktorými sú zelenina, ovocie a orechy, tak aj v prípade, keď znížite príjem sodíka. Ani týmto spôsobom riziko neznížite.

Soľ a potraviny

Tlak zdravotníckych orgánov vyplývajúci z nepotvrdenej predstavy, že soľ (sodík) je zdraviu škodlivá, sa prejavil aj v potravinárskej legislatíve, ktorá núti výrobcov potravín obmedzovať použitie soli. Pritom soľ slúži v potravinárstve k dvom cieľom: zvýraznenie chuti a predĺženie trvanlivosti potraviny.

Soľ je totiž pre potravinárov základný konzervant. Dôsledok reštriktívneho opatrenia je pre nich preto nočnou morou. Ako teda udržať kvalitu a predaj? Tým, že kuchynskú soľ nahradíme (s cieľom udržať chuťovú atraktivitu a trvanlivosť produktu) napríklad glutamátom sodným, jedlou sódou a (chemickými) konzervačných látkami. Výsledok? V potravine nie je soľ, zato sodíka je tam ešte oveľa viac! To zvyšuje riziko vzniku vedľajších reakcií, intolerancie a ďalšie zdravotné komplikácie, prinajmenšom v dlhodobom horizonte.

Ak bude zákonom dosiahnuté výrazné zníženie obsahu soli v základných i priemyselne spracovaných potravinách (vrátane polotovarov), čo sa stane? To, čo je popísané vyššie. Ale nielen to, menej slaný chlieb a pečivo budú nechutné, a tak to spotrebitelia vyriešia jednoducho: proste si ich posolia alebo si na ne dajú iné, výrazne slanšie základné potraviny, napríklad tvrdý syr.

Väčšinu sodíka konzumujeme v priemyselne spracovaných potravinách a v tzv. hotových pokrmoch

Výrobcovia potravín používajú rad zlúčenín, ktoré sodík obsahujú vo významnom množstve:

hydrogénuhličitan sodný (jedlá sóda)
benzoan sodný
kazeinát sodný
citran sodný
hydroxid sodný
sodná soľ sacharínu
mliečnan sodný - Stearoyl
siričitan sodný
glutamát sodný (MSG)
fosforečnan sodný
alginát sodný
askorbát sodný

Už viete, či soliť alebo nie? Možno vám pomôžu nasledujúce odporúčania

Buďte kritickí a opatrní pri štúdiu oficiálnych odporúčaní, vrátane tých, ktoré dostanete od väčšiny lekárov, prečítate si v nejakom článku na internete alebo sa ich len "dopočujete". Načúvajte svojmu telu!
To, čo škodí, nie je hlavne (dramatický) nadbytok sodíka, ale sodík, ktorý je do potravín pridaný v podobe tzv. sodnej soli (pozri vyššie uvedené zlúčeniny).
Obmedzujte konzumáciu sacharidov, predovšetkým však jednoduchých cukrov a medzi nimi hlavne fruktózu.
Pokiaľ držíte (redukčnú) diétu, ale pritom nie ste pod vplyvom komplikovanej medikácie, konzumáciu soli neobmedzujte.
Nepoužívajte kuchynskú soľ s pridaným fluórom. Skúste prírodnú soľ, ideálne tzv. himalájsku.
Dbajte na dostatočný príjem soli v prípade, že pravidelne (a veľa) športujete, ale vyhýbajte sa lacným športovým iontovým nápojom.
Pokiaľ ste na redukčnom režime nazývanom ketóza, neobmedzujte váš pôvodný príjem soli. To isté platí pre vegánov a vitariánov.
Keď konzumujete veľké množstvo kávy, strácate veľa soli v dôsledku zvýšenia objemu vylúčeného moču.
Vyhýbajte sa čo najviac priemyselne spracovaným potravinám. Ak konzumujete hojnosť údenín, dressingov a tvrdých syrov, obmedzte dosoľovanie pokrmov.
Nerobte si starosti s príjmom soli u detí školského veku, hoci vás znepokojujú "poplašné správy" o presoľovaní školských obedov. To je síce pravda, ale vy na to môžete reagovať opatrnosťou pri používaní soli v ostatných denných jedlách. Niečo iné je, keď dieťa namiesto školského obeda konzumuje celé sáčky presolených chipsov všetkého druhu. Oveľa horšie totiž je, keď deti konzumujú predovšetkým sladkosti a malinovky a sladké alebo akákoľvek vysokosacharidové jedlá.
Netvrdím, že soliľ môžete podľa ľuvobôle a pritom konzumovať potraviny s nadbytkom pridanej soli a ochucovadiel obsahujúcich sodík.
Venujte pozornosť príbalovým letákom užívaných liekov, predovšetkým v prípade, keď je uvedené, že obsahujú diuretiká. Avšak tiež rada ďalších druhov liekov môže spôsobiť deficit sodíka alebo draslíka.
Veľa žien trpí skrytým deficitom sodíka, pretože nekonzumujú údeniny a v strave preferujú vysokosacharidové potraviny. Prejaví sa to edémami a všeobecne zadržiavaním tekutín a hypotenziou (pozri článok).
Premýšľajte, či nemáte málo draslíka a horčíka. Zoznámte sa s ich obsahom v potravinách. Aj v prípade, že trpíte hypertenziou, nepanikárte ohľadom soli, ale uvažujte o doplnkovom príjme horčíka a potravín bohatých na draslík.
Pokiaľ výrazne zvýšite príjem nesladených tekutín pitnou vodou (a nepijete minerálky) s cieľom "detoxikovať organizmus" v priebehu redukčnej či "očistnej" diéty, musíte zaistiť neznížený príjem soli.

Použité zdroje:

DiNicolantonio, James: Pravda o soli (Jota, 2017)
Moss, Michael: Salt, Sugar, Fat (Random House New York, 2013)
Mercola, Joseph: www.mercola.com
Fořt, P., Mach, I.: Nevíte, co jíte (BizBooks, 2015)

Autor: RNDr. Petr Fořt, CSc.