28.09.2017
Petr Fořt
Ide o pomenovanie fyzického stavu (exteriéru), kedy je človek "veľmi, veľmi štíhly". Nejde však iba o zdravú štíhlosť. Ľudia so skinny fat postavou mávajú naopak závažné zdravotné problémy. Tie sa však nedajú riešiť štýlom "ľahko a rýchlo".
Problematika skinny fat sa v podstate dá prirovnať k syndrómu, ktorým je podvýživa modeliek. Postavy, ktoré predvádzajú vysokú módu (haute couture), sú skinny fat. Proste vychudnuté na kosť. Veď sa už o tom píše i v odborných lekárskych publikáciách. Preto sa to začalo riešiť i v kruhoch ovládajúcich tento druh módy. Neúspešne.
Výsledkom bol opačný extrém, totiž akási samostatná kategória, "full size models", teda plnoštíhle modelky. Napriek tomu sa po módnym mólach ďalej predvádzajú predovšetkým "skinny models". Tento fenomén má dopad na prax. Tým sú vážne problémy mnohých teenegeriek, z ktorých mnohé prepadnú anorexii.
Než sa dostanem k charakteristike syndrómu skinny fat a k popisu prejavov, musím pripomenúť nevyriešený (po odbornej stránke neriešiteľný) problém definície "ideálna postava".
Lekári (predovšetkým však antropológovia) spolu s počítačovými expertmi vytvorili "ideál" odpovedajúci moderným princípom stavby ženského a mužského tela. Nejde o bezcennú teóriu. Existuje lekárska štúdia, ktorá jednoznačne preukázala, že tvar tela umožní lepšie odhadnúť riziko úmrtia, než hodnota BMI.
Realita je vzdialená od ideálu, ktorý zostáva z 90 % iba snom, aby na druhej strane realita priniesla extrémy. Na jednom póle sú modelky (i modelovia), na druhom kulturisti (a kulturistky). Napriek tomu, že ideál je čosi imaginárne, oba extrémy sú realitou. Bohužiaľ každý extrém je rizikový - i keď odlišným spôsobom.
V čom je v prípade ideálnej postavy problém? Sú dokonca dva. Prvým je fakt, že ideálna postava sa líši v závislosti na veku a na chápaní tohoto fenoménu spoločnosti (rozdielne kultúry si ho predstavujú odlišne). Druhým problémom je vplyv genetiky. Aj v tomto prípade bohužiaľ platí, že "rodičov si nevyberáme". Napriek faktu, že cielená snaha o formovanie tela môže mať výrazný efekt, existujú limity - parafrázujem to konštatovaním, že "zo sliepky jastraba neurobíš".
Genetika nie je jediný určujúci faktor. Ďalšími sú stav matky pred počatím, obdobie gravidity (životný štýl = spôsob jej stravovania a pohybovej aktivity). Dôležitý je tiež fakt, či matka dieťa dojčila (dostatočne dlho alebo takmer vôbec) a životný štýl dieťaťa v útlom detstve, pochopiteľne ovplyvnený životným štýlom rodiny. Ide o to, či rodičia dieťa viedli k pravidelnému pohybu (aký pohyb to bol a či zodpovedal predispozíciám dieťaťa).
K základnému hodnoteniu medicína urputne používa len index, ktorý poznáte - BMI. To je zavádzajúce a neodpovedajúce realite u detí a starších ľudí. Hodnota BMI odpovedajúca ideálnej štíhlej postave je 19.
WHR - waist to hips ratio, teda pomer pás - boky, v ideálnom prípade hodnota 0,7 pre ženy a 0,73 pre mužov. Tento index však neobsahuje ďalší telesný parameter, ktorým je telesná výška.
WCR – waist to chest ratio, teda pomer pás - obvod hrudníka, v ideálnom prípade 0,6 pre ženy a 0,7 pre mužov. Tento index sa mi nepáči v prípade žien, pretože záleží na tvaru pŕs, ktorý sa mení v závislosti na veku a materstva.
WHtR – waist to height ration (tiež Index of central obesity) - optimálne pre ženy nad 0,54 a pre mužov nad 0,58. Tento index akceptuje riziká, vyplývajúce z tzv. centrálnej obezity, teda hromadeniu tuku na trupe, predovšetkým na bruchu. Riziko je totožné pre mužov i ženy, i keď v produktívnom veku žien je výrazne vyššie. Súvisí s nasledujúcimi zdravotnými situáciami:
1. Lipodystrófia (dedičná) / 2. Inhibítory proteáz / 3. Cushingon sydróm / 4. Syndróm polycystických ovárií / 5. Dislipidémia / 6. Astma / 7. Alkoholizmus (cirhóza, gynekomastia, ascites).
ABSI - A Body Shape Index - prekvapivo sa takmer nepoužíva, častejšie iba vo Veľkej Británii, odkiaľ "pochádza". Jeho hodnotu získate, keď obvod pásu vydelíte výsledkom násobenia medzi dvoma tretina BMI a polovicou výšky v cm. Pokiaľ vás tento index zaujme, odporúčam vyhľadať googlom AMSI alebo celý názov.
Na internete si môžete prečítať, že ide o dôležité okolnosti ignorujúci "polotovar" hlásajúci presvedčenie, že správna výživa a (správny) pohyb vyriešia všetky fyzické a dokonca tiež zdravotné problémy.
Netvrdím, že to nie je pravda. Ale je tiež pravda, že sa to týka výhradne dospelých osôb, predovšetkým žien v produktívnom veku. To nie je diskriminácia, ale akceptácia reality - na programe je predovšetkým hodnotenie ženskej postavy. Tvary ženského tela podliehajú vplyvu názoru medicíny a ešte viac názorom verejnosti na to, čo je to ideálna postava. Okrem toho, všetko sa vyvýja. Musíme akceptovať fakt, že jedinec môže v priebehu života prejsť fázou skinny fat a v detstve alebo včasnej adolescencii, až po obezitu v strednom a vyššomv eku. Dôležitý je tiež vplyv genetiky, ktorá "velí".
Túžba žien byť skinny fat je sprevádzaná trpkými diétami a dôsledkami neúspešných experimentov s nimi. Reálne je riziko anorexie či bulímie, rovnako ako množstva vážnych zdravotných dôsledkov.
Pripomeniem, že syndróm skinny fat má jedno synonymum - tým je TOFI. Anglický termín pre Thin Outside - Fat Inside, teda chudý navonok - tučný vo vnútri. To preto, že na pohľad štíhly človek nemusí mať ideálne zloženie tela. Tým sa myslí optimálne množstvo aktívnej telesnej hmoty (svalstvo a kostná hmota) v pomere k množstvu telesného tuku, a to ako podkožného, tak vnútorného. Telesný tuk má dve základné podoby, tzv. podkožný tuk (tiež sa mu hovorí "biely") a vnútorný tuk (tzv. "viscerálny").
Cieľom žien a dievčat, ktoré sa snažia byť (a vydržať) VEĽMI štíhle, je zbaviť sa podkožného tuku. Predovšetkým na miestach, kde je tuk "esteticky nežiadúci" - na bruchu, bokoch a stehnách. Nie na prsiach. Nanešťastie to mnohé robia doslova za každú cenu - a väčšinou márne. Chybou je, že sa k charakteristike tohoto typu stále používa výpočet BMI, ktorý nič nehovorí o zložení tela, ktoré je rozhodujúce! Objektívnou technikou je len meranie zloženia tela - v praxi sa to uskutočňuje tzv. bioimpedanciou (použitie špeciálnej váhy). Iba tak je možné (s určitými chybami) zistiť množstvo svalovej a kostnej hmoty v pomere k množstvu podkožného a útrobného tuku a telesnej vody.
V praxi sú poradcovia pre výživu nútení riešiť obezitu a s ňou spojené zdravotné problémy, len minimálne syndróm skinny fat. Oproti tomu TOFI sa týka ľudí s "normálnou" váhou (a BMI). Ide o to, že TOFI je z odborného hľadiska totožný s latentnou (skrytou) obezitou. A to súvisí s malnutríciou, teda podvýživou. Nakoniec je to stále o tom istom - o nedostatku svalovej hmoty a nevhodnej výžive.
Možno vás zaujme pohľad do práce z iného uhla. Tým je profesionálny šport. Asi ste si všimli "vyrysovaných" športovcov. V extréme sa to týka vytrvalcov a cestných cyklistov. Športovci týchto disciplín pripomínajú skinny fat. Prečo, to nie je aktuálne podstatné. Dôležité je, že oni disponujú veľkým množstvo svalovej hmoty.
Predovšetkým je vyššie riziko metabolických problémov vrátane diabetu, ale tiež infertility (napr. PCOS - teda syndróm polycystických vaječníkov). Ďalším je riziko hormonálnych dysbalancií. Súvislosť môžeme nájsť i s celulitídou. Hrozí osteopénia (slabnutie kostí), ktoré spôsobuje osteoporózu. A to nie sme na konci s popisom komplikácií súvisiacich s TOFI.
Ide o dôsledky nedostatku svalovej hmoty. Problémy vznikajú kvôli oslabeniu hlavných svalových skupín, predovšetkým tzv. svalového korzetu trupu vrátane brušných svalov - vzniká "horný a dolný skrížený syndróm". Horný spôsobuje ochabnuté medzilopatkové svaly a skrátený prsný sval, dolný ochabnuté brušné svaly a sedací sval a nadmerne namáhané bedrové svaly. Môže dôjsť ku skolióze či kyfóze (alebo k obom). Dôsledkom je zlé držanie tela a úporné chronické bolesti chrbta, vypuklé bruško a prepadnutý hrudník.
Ľudia skinny fat doplácajú na stres, chybnú výživu (podvýživu) a na dôsledky minimálnej fyzickej aktivity. Sú aj prípady, kedy je na vine hormonálna či genetická chyba alebo choroba.
S cvičením by sa to nemalo preháňať
Štídie správania sa anorektičíeik popisujú nadmernú fyzickú zážať, ktorú používajú ako prostriedok k chudnutiu. Avšak súčasne prijímajú iba minimum energie - na rozdiel od športovcov. Preto nie sú schopné vybudovať (obnoviť) svalovú hmotu. Pokiaľ ste skinny fat, musíte kombinovať primeraný ophyb (cvičenie, nie beh či chôdzu) s optimálnym výživovým štýlom. Keď sa vám to nedarí, niečo je zle a je nutné lekárske vyšetrenie.
Skrytá (latentná) obezita sa týka osôb, ktoré majú veľmi málo svalovej (a kostnej) hmoty a nadbytok tuku oboch typov. To je riziková situácia, ktorá je v reále u osôb TOFI bežná.Výskyt sa odhaduje na 14 % u mužskej a 12 % u ženskej časti populácie. Pritom údajne platí len pre jedincov s normálnym BMI (20 - 25). Tým sa dostávame do kategórie TOFI. Moje dlholeté skúsenosti však potvrdzujú niečo iné. Latentou obezitou trpí väčšina žien stredného a vyššieho veku, ktorých BMI sa pohybuje nad hodnotou 28 - 30.
Latentná obezita je typická nadmerným množstvom viscerálneho tuku (rozhodujúcom o zdravotnom riziku) a nedostatkom svalovej hmoty. Štúdie ukázali, že dvaja rovnako vážiaci a rovnako starí jedinci sa líšia množstvom viscerálneho tuku, pričom to nemusí byť viditeľné na prvý pohľad. Nadbytok viscerálneho tuku, typický pre väčšinu "postihnutých", súvisí s chronickými (metabolickými) ochoreniami. To vysvetľuje, prečo relatívne štíhli jedinci môžu mať diabetes, dnu alebo nejaký typ obehového ochorenia. Je možné riziko mapovať meraním pomocou bioimpedancie? Samozrejme.
V prípade, že by sme chceli byť maximálne objektívny pri hodnotení fyzického vzhľadu (konštitúcie), museli by sme využiť nielen spomínané indexy, ale aj antropologické postupy. Somatotypológia súvisí predovšetkým s genetikou. Skúste sa zamyslieť nad charakteristikou základných troch somatotypov, ako ich uvádza tabuľka.
SOMATOTYPY PODĽA SHELDONA | ||
EKTOMORF | MEZOMORF | ENDOMORF |
Väčšinou chudý | Atletická vyrysovaná stavba tela | Mäkké a zaoblené telo |
Ľahká kostra | Pevné telo, definované svaly | Väčšinou "podsaditý" |
Štíhle dlhé svaly | Prirodzene silný | Rýchle naberá svaly |
Nenaberá váhu ľahko | Rýchle naberá svaly | Veľmi rýchle naberá tuk |
Plochý hrudník | Naberá tuk rýchlejšie než ektomorf | Ťažko zhadzuje tuk |
Úzke ramená | Široké ramená | Pomalý metabolizmus |
Veľké ramená | ||
CVIČENIE | CVIČENIE | CVIČENIE |
Krátke a intenzívne | Aeróbny a silový tréning | Je potrebné vždy kombinovať aeróbny tréning a posilňovanie |
Dôraz na veľké svalové skupiny | Najlepšie reaguje na posilňovanie | Pozor na príjem kalórií. |
Aby zabránil svalovému katabolizmu, mal by jesť pred spaním | Pozor na príjem kalórií |
EKTOMORF
Potreba sacharidov: vysoká
Časovanie príjmu sacharidov: mal by konzumovať dostatok na komplexné sacharidy bohatých potravín v období "okolo" cvičenia. Zelenina a ovocie by mali byť v pomere cca 3:1 a mali by byť prítomné v každom dennom jedle.
Zaujímavé súvislosti: ide o osoby disponované skôr k vytrvalostným športom. Vyššie zastúpenie je medzi osobami krvnej skupiny A. Títo ľudia majú najväčší sklon k syndrómu skynni fat.
MEZOMORF
Potreba sacharidov: priemerná
Časovanie príjmu sacharidov: odporúča sa konzumácia na sacharidy bohatých potravín v období "okolo cvičenia" rovnako ako u ektomorfa. Tiež ďalšie denné pokrmy môžu obsahovať sacharidy vhodného typu, ale vo výrazne menšom množstve ako u ektomorfa. Pomer zeleniny a ovocia sa zvyšuje na 4:1 a mali by byť prítomné v každom jedle.
Zaujímavé súvislosti: ide o osoby s "vyváženou postavou" a ideálnym pomerom tuku a aktívnej telesnej hmoty (svalstva). Vyššie zastúpenie je medzi osobami krvných skupín B a AB.
ENDOMORF
Potreba sacharidov: nízka
Časovanie príjmu sacharidov: prakticky všetky sacharidy by mali byť konzumované len v období "okolo" cvičenia. Pomer zeleniny k ovociu sa zvyšuje na 5:1, nemusia byť v každom jedle, v každom naopak musí byť významné množstvo proteínov.
Zaujímavé súvislosti: ide o jedincov s tendenciou k osvalenej rozložitej postave s relatívne krátkymi končatinami a so sklonom k nadváhe. A to najmä ak sa nekontrolujú alebo sa nesprávne stravujú či nemajú pravidelnú fyzickú aktivitu. Majú predispozície pre športy svalového typu. Vyššie zastúpenie je u osôb krvnej skupiny 0. Majú najmenší sklon k syndrómu skynni fat.
Na prvom mieste si položím otázku: "Je fyzický zjav klienta (klientky) výsledkom súhry nepriaznivých životných okolností?" Pokiaľ je odpoveď kladná, bude nasledovať náročná diagnostika, pravdepodobne sa nevyhneme lekárskym vyšetreniam. Pokiaľ ide o dôsledok (nekritickej) túžby byť štíhly, budem analyzovať životný štýl. Nasledujúca otázka teda bude: "Chcete pribrať alebo sa udržať štíhly (-a), napriek tomu, že vyšetrenie ukázalo, že ste v stave skinny fat?" Keď klient (-ka) prehlási, že chce zostať chudý (-á), nezostáva nič iné ako vysvetliť riziká a následne aspoň zabrániť kritickej malnutrícii (podvýžive), napríklad použitím vhodných doplnkov stravy. Poochopiteľne len v prípade, keď k tomu klient (-ka) dá súhlas.
Pokiaľ klient (-ka) prejaví prianie "pribrať", ale nedarí sa to, nasleduje výsluch za pomoci súboru odborných dotazníkov. Nutné je zhromaždiť výsledky lekárskych vyšetrení (alebo diagnóz). Faktom je, že asi iba v prípade anorexie sú lekári ochotní zaoberať sa človekom, ktorý trpí syndrómom skinny fat. Anorexia je najťažšia forma. napriek tomu minimálne tretina modeliek odpovedá tejto diagnóze. O symptómoch a neskorších dôsledkoch som písal vyššie.
Pokiaľ klient (-ka) chce zostať skinny (viď práve modelky), zhodnotím celkový stav. A pokiaľ nenájdem žiadny aktuálny vážny problém, upozorním na realitu, ktorou sú dôsledky dlhodobej snahy o udržanie extrémne štíhlej postavy. Väčšia pravdepodobnosť je, že sa ukáže množstvo konkrétnych problémov (u žien predovšetkým vynechanie menštruácie, osteopénia, znížená imunita). V takomto prípade je iba na rozhodnutí klienta (-tky), či situáciu bude riešiť.
Pre každý z uvedených stavov je riešením iná taktika. Zužovať ju na „pravidelné cvičenie a výdatnú, predovšetkým proteínovú stravu“ je neprípustné zjednodušenie, ktoré v niektorých prípadoch môže byť viac riskantné než prospešné. Ide najmä o situácie, kedy je takýto jedinec vážne chorý – možno ani o tom nevie on alebo jeho lekári.