Prečo si na dovolenke dávať pozor na to, čo jeme?

Keď už ste sa rozhodli, kam sa pôjdete zrekreovať, je dobré si tiež zistiť, čo vás tam čaká. Problém nie je, ak idete tam, kde ste už boli. Problém môže nastať v prípade, ak idete do neznáma. Zistite si, ako sa tam budete stravovať. Máte "all inclusive", polpenziu alebo len raňajky? Alebo ani to nie? Dôležité je tiež to, kde stravovanie bude, či v civilizovanej alebo exotickej krajine. Či si budete variť sami alebo pojedať konzervy. Či budete navštevovať miestne stravovacie podniky, pretože ste sa rozhodli ochutnať miestnu kuchyňu. Alebo risknete aj miestne "stánky"?

 

Ochutnávanie sa vám môže v exotických krajinách pekne vypomstiť

No, v Európe by to tak rizikové nebolo, ale v exotických krajinách... Neodoláte a prvýkrát ochutnáte chobotnicu, krevety a iné morské potvory? Alebo dokonca nejaký hmyz? Uvedomte si, že to, čo vám môže pripraviť krušné chvíle, je predovšetkým to "ochutnávanie". Tým skôr, keď je to prvýkrát. Aj keď mnohokrát stačí "len" podceniť hygienu. Problémy môžu byť aj s vodou z miestnych kohútikov alebo neumytým a neolúpaným ovocím.

 

Pite vodu, ale len tú balenú

A keď už som sa o tej vode zmienil, tak tu je prvá dobrá rada: pite len balenú vodu z uzavretých fliaš. Čistite si s ňou aj zuby. Vodou z kohútika si radšej ani nevyplachujte ústa. Možno preháňam, ale možno nie.

 

Raz sa predsa nič nestane

Než sa rozhodnete, kam na dovolenku pôjdete, je dobré zvážiť okolnosti. V prvom rade to, v akom stave máte GIT (žalúdočno-črevný trakt). Niekto má "kačací" žalúdok, ale nemálo je tých, ktorí majú "citlivé trávenie". V prípade, keď to musíte riešiť špecifickou diétou, a dokonca aj nejakými liekmi, budete mať problémy predovšetkým v exotických krajinách. Hlavne tie lieky nesmiete zabudnúť doma! A nepokúšajte sa experimentovať! Nič surové, ani nič neobvyklé. Mali by ste vedieť, čo pokrm obsahuje. Vypomstí sa vám prístup štýlom "ono sa raz nič nestane". Možno nestane, možno stane. Je to stávka do lotérie.

Preto, než vyrazíte, je potreba prebrať dve základné veci - vaša potravinová intolerancia (alebo histamínová intolerancia) a riziko alimentárnych ochorení (ochorenie pochádzajúce z potravy).

 

Nebezpečenstvo menom histamín

Histamín je látka nachádzajúca sa prirodzene v ľudskom tele. Podieľa sa na vyvolaní zápalovej (obrannej) reakcie na rôzne podnety. Histamín je ale tiež prirodzenou súčasťou niektorých potravín. Preto je organizmus vybavený enzýmom prítomným v čreve, ktorý sa volá diaminooxidáza (DAO). Keď je hladina tohto enzýmu nízka, histamín sa hromadí a spôsobí žihľavku, svrbenie, ekzémy, bolesti brucha, hnačky či bolesti hlavy.

To je princíp histamínovej intolerancie (HIT), nejde však o alergiu. U niekoho je nepriaznivá reakcia krátkodobá a neškodná, u iného môže vyvolať astmatický záchvat. Intenzita reakcie je závislá od množstva. Tiež nie je jasné, koľko a kde všade môže byť histamín v rizikovom množstve konzumovanej potraviny. Problém s histamínom je aj v tom, že môže vznikať v priebehu skladovania potraviny a je odolný voči vareniu, pečeniu i zamrazeniu.

Ak sa narodíte s deficitom DAO, máte celoživotný problém nazývaný nepresne "alergia na potraviny". Histamín je tzv. tkanivový hormón (biogénny amín), ktorý má nasledujúce účinky:

• pôsobí na hladké svalstvo (kontrakcie) vrátane maternice
• rozširuje cievy, zvýši prekrvenie periférie a zníži krvný tlak
• spôsobí zúženie priedušiek (problému u astmatikov), žihľavku a i.
• zvyšuje vylučovanie žalúdočných štiav

Alergia na histamín

Rizikovo vysoké množstvo histamínu býva predovšetkým v rybách a morských plodoch. Tu sa v dôsledku pôsobenia mikroorganizmov pri skladovaní môže vytvoriť toxické množstvo, bez toho, aby ryba v tú chvíľu bola z hygienického hľadiska nepožívateľná. Reakcia sa môže objaviť dokonca aj u zdravého človeka, a to za cca pol hodiny po jedle. Je silnejšia v prípade, keď sa v rámci jedného jedla konzumuje viac druhov histamínom bohatých potravín.

Ako sa prejavuje histaminovaná otrava?

Reakcia na histamín je veľmi individuálna a môže sa prejaviť niekoľkými spôsobmi. Najčastejšími z nich sú akútne dýchacie ťažkosti, pokles krvného tlaku, sčervenanie, žihľavka so svrbením, nevoľnosť, žalúdočné kŕče, vracanie, hnačka a bolesti hlavy alebo astma. Ako si asi uvedomujete, histaminová intolerancia sa prejavuje dosť podobne ako alimentárna nákaza - mnohokrát ide v podstate o to isté! Nadbytok histamínu = zvýšenie adrenalínu so všetkými dôsledkami. Pritom platí pravidlo "čím viac vitamínu C, tým menej histamínu".

Histamínovou intoleranciou trpia viac ženy. Niekedy sa na skutočnú príčinu nepríde, takže často býva diagnostikovaná chybne. Zamieňa sa napríklad za syndrómom dráždivého čreva (IBS) alebo s inou poruchou funkcie gastrointestinálneho traktu. Pritom aktivitu diaminooxidázy možno zmerať jednoduchým krvným testom. Zaujímavé je aj to, že sa pri HIT zvyšuje hladina homocysteínu.

Dôsledky histamínovej intolerancie

- znížená motilita čreva (zápcha), roztrúsená skleróza, vynechávanie menštruácie alebo menštruačné kŕče, meteorizmus (nadmerné nahromadenie plynu v tráviacom trakte prejavujúce sa bolesťami brucha a vetrami), arytmia, bolesti hlavy, pálenie, zníženie tlaku, nespavosť, úzkostnosť a panické ataky

Kde na nás môže histamín číhať

• Červené víno a pivo
• Syry, predovšetkým fermentované (camembert, brie, gruyere, cheddar, roquefort), tavené a zrejúce (typ Romadur), výnimkou sú tvarohy
• Pekárske a pivovarské kvasnice
• Morské plody a ančovičky
• Všetky ryby (hlavne tie v konzervách)
• Paradajky (predovšetkým nezrelé, ale aj konzervované, vrátane kečupu a pretlaku)
• Špenát, avokádo
• Kurčatá - nejde teda len o rastové faktory alebo dokonca o arzén
• Bravčové a hovädzie párky, salámy, šunky (predovšetkým sušené a marinované)
• Čokoláda (predovšetkým vysokopercentná horká), kolové nápoje, alkohol
• Fermentované sójové produkty (všetky typy sójových omáčok)
• Všetky typy fermentovanej zeleniny (napr. kvasenej kapusty)
• Nevarený vaječný bielok, huby, kyslé mlieko a smotana
• Jahody, ananás, sušené ovocie
• Pekárske výrobky s veľkým množstvom kvasníc
• Konzervované, údené a fermentované mäso a produkty ako napr. sekaná, lunchmeat, údeniny všetkého druhu
• Všetky citrusy, čerešne, všetky "berries", marhule, ďatle, hrozienka, slivky
• Kvasená zelenina
• Všetky potravinárske farbivá (umelé, prírodné nevadia)
• Konzervanty - benzoát, sulfáty, BHA, BHT atď.
• Ťažké kovy (konzervy, varné kanvice, riad, lieky, kozmetika)
• Škorica, sladké drievko, chilli, ďatelina, aníz, muškátový oriešok, karí, kajenské korenie
• Vínny ocot a potraviny naložené v octe
• Spirulina, fazuľa, slnečnicové semienko, sójový proteín a izolát, tofu, sezamové semienko

Čo môžu jesť ľudia s vrodenou absenciou DAO?

Ak trpíte nedostatkom vyššie spomínaného enzýmu diaminooxidáza (DAO), potom by ste sa mali v súvislosti s minimalizáciou rizika zdravotných problémov strážiť v tom, čo jete. Bez obáv môžete konzumovať čerstvé mäso s výnimkou kurčiat, bravčového a teľacieho, zeleninu (s výnimkami uvedenými vyššie), hrach a fazuľu, cereálie (ak neobsahujú veľa kvasníc, čiže kváskové áno), ovocie (s výnimkami vyššie uvedenými), vhodné sú hrušky, v menšom množstve potom tiež banány.

 

Medzi alimentárnou infekciou a intoxikáciou je rozdiel

Alimentárna nákaza je ochorenie vyvolané konzumáciou kontaminovanej potravy. Možno ho rozdeliť do dvoch odlišných kategórií, ktorými sú alimentárne infekcie a alimentárne intoxikácie.

Alimentárna infekcia je dôsledok konzumácie potraviny obsahujúcej nejakú patogénnu (choroboplodnú) baktériu v množstve presahujúcom tzv. minimálnu infekčnú dávku.

Alimentárna intoxikácia je situácia, kedy sa patogénne baktérie v potravine silne rozmnožia. Tu sa tvoria toxíny (splodiny ich látkovej výmeny), ktoré sú príčinou intoxikácie. Najprv dôjde k "otrave" tráviaceho traktu a potom k infiltrácii toxínov do vnútorného prostredia. Pritom pôvodca (patogénna baktéria) už v dobe akútnej intoxikácie nemusí byť prítomný.

Konkrétny pôvodcovia alimentárne nákazy

Tento typ nákazy prenáša niektoré baktérie, vírusy a dokonca aj parazity.

Baktérie - pôvodcovia črevných infekcií - salmonely, vibriá, shigely, kampylobaktery, yersínie, patogénna E. coli (pravdepodobne aj mnohé ďalšie)
Baktérie - pôvodcovia intoxikácie - stafylokoky, klostrídie, bacily, vibriá, baktérie za určitých okolností schopné tvoriť enterotoxín
Vírusy - rota-, kalici-, astro-, toro-, adenovírusy
Parazity - pásomnica, hlísty, mrle, škrkavky, svalovec

Kto alebo čo môže byť zdrojom nákazy

Zdrojom nákazy môže byť teoreticky ten, kto konkrétne patogén prenáša a šíri. Môže to byť infikovaný človek alebo zviera, ktorí vylučujú pôvodcu nákazy. Môže to byť len dočasný stav, ale rovnako tak aj celoživotný! Najčastejšie je prenos fekálno-orálny. Môže byť priamy, tzn. rukami, alebo nepriamy.

K nákaze môže dôjsť:

• konzumáciou infikovaných potravín živočíšneho pôvodu (vajcia, mäso, mlieko infikovaných zvierat).
• konzumáciou sekundárne infikovaných potravín (pôvodne nezávadných) pri krížení v prevádzke v potravinárstve alebo prostredníctvom kontaminovaných pomôcok, plôch, atď. (ukážkový prípad je pojazdná predajňa s grilovanými kurencami - spoločne kurčatá tepelne opracované či surové - z nich môže napr. baktéria Campylobacter jejuni kontaminovať už grilované kurčatá ).
• fekálne kontaminovanou potravou, vodou, mliekom, kontaminovanými predmetmi (hračky, toaletné pomôcky a pod.).

Ako sa alimentárna nákaza prejavuje

K najčastejším príznakom alimentárnej nákazy patrí hnačka (frekvencia 1 až desiatky stolíc), charakter stolice (vodnatá, s prímesou hlienu, krvi, špecifická farba a zápach), zvýšená teplota (niekedy nebýva v prípade intoxikácie), vracanie, meteorizmus, bolesť brucha, bolesti hlavy a kĺbov alebo svalová slabosť.

Pokiaľ ide o prvé dva príznaky, tieto sú pre alimentárnu nákazu typické a ľahko identifikovateľné. Ďalšie z nich sú ale tak všeobecné, že ich nemožno ihneď hodnotiť ako súvisiace s kontaminovanou potravou. V mnohých prípadoch infekcia prebehne len krátko a v miernej forme.

 

Najčastejšie infekčné ochorenie alimentárneho pôvodu

Kampylobakterióza je najrozšírenejšou črevnou infekciou.
Charakteristické prejavy: horúčka, kŕče v bruchu a hnačka, ev. bolesti hlavy, svalov a kĺbov.
Pôvodcom je baktéria Campylobacter (najmä Campylobacter jejuni) vyskytujúca sa hlavne u hydiny. Táto baktéria je veľmi citlivá voči vzduchu a vyšším teplotám. Zato v chladenej a mrazenej hydine môže prežívať až 3 mesiace.
Zdrojom nákazy môžu byť nielen kontaminované potraviny. Hydina je najvýznamnejším zdrojom. Ďalej to môžu byť nedostatočne tepelne upravené potraviny vo fast foodoch, menej často potom gyros a hamburger. Rizikom môže byť tiež kontakt s domácimi miláčikmi.
Inkubačná doba: 1-7 dní

Salmonelóza je druhou najčastejšou infekciou u nás.
Charakteristické prejavy: nevoľnosť, bolesť hlavy, horúčka, opakované vracanie a hnačka a v dôsledku toho niekedy aj kritická dehydratácia. Závažnosť infekcie súvisí s vekom a zdravotným stavom pacienta (pre chorých seniorov môže byť život ohrozujúca). Epidémia sa vyskytuje v závodných a školských jedálňach alebo pri hromadných oslavách.
Pôvodcom je baktéria salmonela (známe je cez 2 500 typov!), ktorá je veľmi odolná voči vonkajšiemu prostrediu. Rýchlo ju však zničí kyslé prostredie, pasterizácia a bežné dezinfekčné prostriedky.
Zdrojom nákazy sú potraviny z infikovaných zvierat. K prenosu dochádza požitím nedostatočne tepelne upravených potravín (surové alebo polosurové vajcia a výrobky z nich - lahôdkové, cukrárske, ďalej zmrzlina, mäso a mäsové výrobky). Salmonelózu môžu prenášať aj infikované hlodavce, vtáky a plazy.
Inkubačná doba: 6-48 hodín

Bacilárna úplavica (shigelóza) je vysoko nákazlivé ochorenie s nutnosťou hospitalizácie.
Charakteristické prejavy: horúčka, kŕčovité bolesti brucha a hnačky s prímesou hlienu a krvi. Môže dôjsť k dehydratácii, zriedkavo k perforácii (prederaveniu) steny hrubého čreva u osôb trpiacich nediagnostikovanou divertikulitídou (zápalové ochorenie hrubého čreva). Závažnosť ochorenia je ovplyvnená nielen vekom a životosprávou pacienta, ale aj veľkosťou infekčnej dávky. Najviac sú ohrozené sociálne slabšie skupiny s nižším hygienickým štandardom. Ide o typickú "chorobu špinavých rúk".
Pôvodcom sú baktérie rodu Shigella značne citlivé na vonkajšie prostredie. K vzniku úplavice stačí veľmi nízka infekčná dávka.
Zdrojom infekcie býva chorý človek či rekonvalescent. V prípade alimentárneho prenosu hrá dôležitú úlohu voda. Ak je nakazená, kontaminuje iné potraviny (napr. ovocie a zeleninu). Potraviny môžu kontaminovať aj muchy.
Inkubačná doba: 1-5 dní

Stafylokoková enterotoxikóza patrí medzi ľahšie infekcie.
Charakteristické prejavy: náhla nevoľnosť, kŕče v bruchu, vracanie a vodnaté hnačky (telesná teplota nie je zvýšená). Počiatočný priebeh môže byť dramatický, ale príznaky väčšinou odznejú počas jedného až dvoch dní. Epidémia sa objavuje najviac v kolektívnych stravovacích zariadeniach, teda napr. na školách v prírode alebo putovných táboroch.
Pôvodcom je toxín zlatého stafylokoka, ktorý znesie aj 20 minút varu.
Zdrojom nákazy sú najčastejšie ľudia s hnisavými kožnými ložiskami, ktorí pripravujú potraviny a nosiči zlatého stafylokoka. Rozmnoženiu mikróbov v kontaminovanej potravine napomáha vysoký obsah bielkovín a teplé počasie. Zdrojom môže byť napríklad zemiakový šalát alebo mäsové polievky, ktoré sú dlhšiu dobu skladované.
Inkubačná doba: 1-6 hodín (u niektorých iných pôvodcov 8-16 hodín)

Listerióza nie je príliš častým ochorením, o to závažnejší môže mať priebeh.
Charakteristické prejavy: u ťažkých foriem býva náhly počiatok s horúčkou, bolesťou hlavy, zvracaním, niekedy žalúdočnými ťažkosťami a hnačkou. Môže dôjsť k zasiahnutiu uzlín, vnútorných orgánov alebo mozgu. Tehotným ženám môže infekcia spôsobiť potrat či predčasný pôrod novorodenca s vrodenou listeriózou. Zdravý človek nie je prakticky ohrozený a nie vždy sa rozvinie ťažká forma ochorenia. K rizikovým pacientom patria ľudia s oslabenou imunitou, seniori, novorodenci a tehotné ženy.
Pôvodcom je baktéria Listeria monocytogenes prežívajúce v pôde, vode, bahne a u zvierat (cicavce, vtáky, kôrovce). Dokáže sa množiť už pri teplotách 3 až 4 °C a rastie aj pri teplotách 45 až 50 °C. Neprežije však pasterizáciu (72 °C po dobu 16 sekúnd).
Zdrojom nákazy je výlučne alimentárny prenos. Listerióza vzniká hlavne po konzumácii nepasterizovaného mlieka, mliečnych výrobkov a syrov, kontaminovanej zeleniny a lahôdok, tepelne nespracovaného mäsa.
Inkubačná doba: 11-70 dní, priemerne 31 dní

 

Pomôžeme si sami alebo je potrebný zásah odborníkov?

Vo väčšine prípadov stačí v akútnej fáze pokoj na lôžku. Musí byť zabezpečený dostatočný prísun tekutín. K nemu by mal byť pacient povzbudzovaný aj v prípade, keď opakovane zvracia. V domácich podmienkach je možné pripraviť primitívny rehydratačný-remineralizačný roztok: do 1 litra vody 1 lyžičku soli a 8 lyžičiek cukru. Chorý by mal vypiť každú hodinu až 1 liter až do vymiznutia príznakov.

Po zmiernení príznakov je vhodné podávať najprv sucháre, staršie pečivo, nastrúhanú mrkvu s jablkom, dusenú ryžu, bežne solený vývar z netučného mäsa, riedku ovsenú kašu (vo vode), horkú čokoládu alebo menej zrelý banán.

Antibiotiká spravidla nie sú potrebné, výnimkou je komplikovaný priebeh (celková infekcia, iné pridružené ochorenia, oslabená imunita a pod.). Zmysel má použitie niektorých voľne predajných liekov, ktoré majú veľkú adsorpčnú schopnosť (viažu na seba baktérie a ich toxíny a so stolicou sa vylúčia), teda napr. Smecta alebo Endiaron.

 

Prvá pomoc v lekárni pre deti i dospelákov

Rehydratácia je všeobecne veľmi dôležitá. Na zmiernenie príznakov pomáhajú tiež lieky zo skupiny adsorbérov a antiseptík: medicinálne uhlie, Endiaron, Endiform, Smecta alebo Enterosgel.

K regenerácii organizmu po prekonanom ochorení aj na posilnenie prevencie a celkovej odolnosti organizmu veľmi efektívne prispievajú probiotiká. PROBIO IMUNO obsahuje tri silné imunomodulátory, ktorými sú kolostrum, materská kašička a hliva ustricová. Tie dodávajú organizmu látky potrebné pre posilnenie imunity. Užívanie tohto doplnku stravy je vhodné ako pre dospelých, tak pre deti.