Čo je to metabolický syndróm, ako mu predísť a na čo si dať pozor?

19.09.2016 | 5264x Zhliadnutie | Petr Fořt | Zdravie

Metabolický syndróm - vedecký termín, popisujúci rizikovú situáciu, ktorej je vystavená väčšina klientov kliník NUTRIADAPT.

Stručne o metabolickom syndróme 

Metabolický syndróm (skratka MS) je považovaný za jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení (srdcovo-cievnych, ďalej len KVO) a cukrovky 2. typu (ďalej DM2). Problém je v tom, že doteraz nie sú všetky faktory, ktoré ho vyvolávajú, objasnené. Spoločný výskyt rizikových faktorov KVO ako sú hypertenzia (zvýšený krvný tlak), hyperglykémia (zvýšená hladina krvného cukru) a hyperurikémia (zvýšenie hladiny kyseliny močovej), väčšinou u osôb trpiacich obezitou, je známy už takmer 80 rokov. Neskôr bola popísaná súvislosť androidného ("mužského", tiež centrálneho) typu obezity s ďalšími metabolickými poruchami. V tomto stave je diagnostikovaná inzulínová rezistencia (tkanivá nereagujú na hormón inzulín, regulujúci hladinu krvného cukru), v dôsledku čoho sa pankreas snaží vyprodukovať viac inzulínu a vzniká chronický hyperinzulinizmus. Organizmus postupne doslova začína "neznášať" cukor. Súbežne sa to prejaví zvýšenou hladinou krvných tukov, klesá hladina "dobrého" HDL-cholesterolu. (Poznámka pre odborníkov: najnovšie bol súbor rozšírený o mikrovaskulárne zmeny a zvýšenie hladiny inhibítora aktivátora plazminogénu 1 (PAI-1) v súvislosti s poruchu fibrinolýzy).

 

Definícia MS

K diagnostike MS sa používajú nasledujúce ukazovatele:

• Zvýšený obvod pása:

ženy nad 80 cm = zvýšené riziko, nad 88 cm = vysoké riziko

muži nad 94 cm = zvýšené riziko, nad 102 cm = vysoké riziko

• Parametre lipidového metabolizmu:

triglyceridy (tiež triacylglyceroly - TAG) - nad 1,7 mmol / l

HDL-cholesterol - muži pod 1,0 mmol / l (milimol na liter), ženy pod 1,3 mmol / l

• Krvný tlak nad 130/85 mmHg
• Krvný cukor nalačno nad 5,6 mmol / l

Toto je ten najjednoduchší spôsob diagnostiky. Pochopiteľne MS sa vyskytuje častejšie u mužov. Avšak, pri hodnotení obvodu pása vidím problém. Oficiálne sa používa veľmi všeobecná hodnota uvedená vyššie. Ale tá nerešpektuje veľakrát zásadné rozdiely v somatotype (tvare tela) a to predovšetkým čo do telesnej výšky. Len jednoduchý príklad - iná situácia asi bude v prípade, keď muž meria 200 cm alebo 170 cm. Vyšší muž bude úplne v poriadku, ale podľa vyššie uvedeného kritéria obvodu pásu bude pritom už v oblasti zvýšeného rizika. A to je podľa môjho názoru úplný nezmysel.

Odhaduje sa, že MS trpí 20 - 30 % dospelej európskej populácie, vo vyšších vekových kategóriách výskyt stúpa až k 40 %.

 

MS a kardiovaskulárne riziko

U mužov s MS je dokázaná vyššia úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca (porucha zásobovania srdca okysličenou krvou) a ďalšie ochorenia obehového systému a celková úmrtnosť. Riziko KVO u osôb trpiacich MS je 1,5-násobne vyššia. Štúdie už tiež preukázali súvislosť medzi MS a vyšším výskytom ischemických cievnych mozgových príhod (konkrétne tzv. mŕtvice).

Príčinou MS je pravdepodobne inzulínová rezistencia, ale v hre sú aj parametre metabolické, antropometrické, genetické, cievne a prozápalové. Prečo vzniká inzulínová rezistencia doteraz nie je jasné. Významnú úlohu hrá typ rozloženia tukového tkaniva, tukovatenie pečene a znížená činnosť pankreasu. Faktom je, že inzulínová rezistencia sa vyskytuje ako u obéznych, tak i u neobéznych jedincov. Zdá sa, že najväčší problém spôsobuje ukladanie tuku v brušnej dutine. V situácii MS je evidentná porucha metabolizmu tukového tkaniva, ktorá produkuje látky, ktoré vyvolávajú zápal. U obéznych sa mení regulácia riadenia krvného tlaku, pretože dochádza k zadržiavaniu sodíka. Ide teda o zmenenú funkciu obličiek.

Z môjho pohľadu je zásadné, že pri MS sa predpokladá porucha rovnováhy dvoch protichodne pôsobiacich zložiek autonómneho (na vôli nezávislého) nervového systému (ANS). Na základe praktických skúseností musím konštatovať, že v 90 % prípadov klienti nemajú prevahu sympatika, naopak prevahu parasympatiku! Tu niečo nehrá a to "niečo" musíme analyzovať.

Obezita, DM2 a hypertenzia (a ich kombinácia) sú vyvolané kombináciou genetickej predispozície a vplyvu prostredia. Súčasné znalosti doteraz nevysvetľujú vplyv dedičnosti, takže genetické vyšetrenie zatiaľ nemožno využívať v praxi.

Naše skúsenosti potvrdzujú výrazný vplyv genetiky. Do hry vstupujú dokonca aj také vplyvy ako nízka pôrodná hmotnosť, neskôr v živote tiež nedostatok spánku ovplyvňujúci produkciu regulačných hormónov. A tu nachádzame niečo veľmi zaujímavé: existuje hypotéza, že baktérie tráviaceho traktu môžu cez ich vplyv na funkciu imunitného systému a v prípade, že spôsobia chronický prozápalový stav, prispievať k rozvoju inzulínovej rezistencie, obezity a MS. Inak povedané - Vaše zdravie pochádza z čreva a z toho, "kto v ňom býva" - či sú nájomníci ústretoví k prenajímateľovi alebo sa nechali vyhnať neželanými hosťami. Starajte sa o svoje črevá. Jedzte správne potraviny, prípadne aj pridávajte probiotické baktérie v podobe doplnkov stravy a kŕmte ich vlákninou.

 

Ďalšie súvislosti

Na prvom mieste je hodnota BMI (body mass index). Tú zistíte ľahko na stovkách internetových stránok alebo si ju sami spočítate. Svoju aktuálnu váhu vydelíte druhou mocninou svojej výšky v metroch. Mnoho z nás, odborníkov, však s BMI má problém. Je to totiž príliš "všeobecný" ukazovateľ, zlyhávajúci v dôsledku vzťahu medzi výškou, telesnou hmotnosťou a základnými telesnými obvodmi, o množstve podkožného a viscerálneho tuku nehovoriac. Odporúčam nájsť si na internete iný index aj s hodnotením, a tým je tzv. ABSI. Stačí zadať do googlu.

Prekvapenie je v tom, že niektoré štúdie zistili najnižšiu celkovú i kardiovaskulárnu úmrtnosť u ľudí trpiacich koronárnou chorobou, ktorí podľa BMI mali jasnú nadváhu.

Žeby teda mierna nadváha mala v podstate ochranný efekt? To nie je možné vylúčiť, ale upozorňujem, že to je možné predovšetkým u osôb starších ako 50 rokov a predovšetkým u žien. Tie však pritom nesmú trpieť tzv. mužskou formou obezity (veľké brucho a prsia a chudé dolné končatiny). 

Ešte dôležitejšia je lokalizácia telesného tuku. Bez merania podkožného a vnútorného tuku a základných obvodov najväčších svalových skupín, pásu, bokov, hrudníka, je však analýza stavu klienta neúplná. Iste zaujímavý je pomocný parameter, tzv. "Hypertriglyceridemický pas". Ak máte spolu so zvýšeným obvodom pásu tiež zvýšenú hladinu triglyceridov (TAG), svedčí to o hromadení tuku v brušnej dutine.

 

Nelekárske (presnejšie - nefarmakologické) metódy riešenia obezity

Lekári vám odcitujú nasledujúcu poučku: "redukciu hmotnosti dosahujeme diétou, fyzickou aktivitou, psychoterapiou, vhodnou farmakoterapiou vrátane terapie pridružených ochorení, prípadne chirurgickou liečbou obezity". Pritom "diéty" a fyzická aktivita nie je ich "job". Pre lekárov, rovnako ako pre nás výživových poradcov, je ťažké vysvetliť klientovi, že ide o chronické ochorenie, vyžadujúce celoživotnú "liečbu".

V lekárskej literatúre sa dozviete, že prospešné je zníženie telesnej hmotnosti o 5 - 15% v priebehu 6 mesiacov. Ďalej sa odporúča zníženie energetického príjmu o 15 - 30% s cieľom redukcie hmotnosti o 0,5 - 1,0 kg / týždeň. Nenájdete však zmienku o dynamike redukčného procesu. Ide o to, že spočiatku sa "darí chudnúť", ale po uplynutí cca 6 - 8 týždňov sa pokles väčšinou na nejaké obdobie zastaví. V tú chvíľu sa musí zmeniť taktika redukčného režimu.

 

Zásadná je voľba optimálneho redukčného režimu

Je to spôsob redukčného stravovania, čo rozdeľuje odbornú verejnosť na dva nezmieriteľné tábory. Na jednej strane sú stúpenci nízkotukovej stravy, na druhej nízkosacharidovej.

Efektívne sú rôzne redukčné režimy, ktoré je nutné špecifikovať na základe individuality klienta (metabolickej typológie), ideálne spolu s kognitívno-behaviorálnou terapiou a riadenou fyzickou aktivitou.

 

Ďalšie faktory sú veľmi dôležité

Mali by sme si uvedomiť, že MS súvisí tiež s ďalšími poruchami zdravia, ktorými sú tukovatenie pečene, zápal žlčníka, dna, spánková apnoe, riziko trombózy (upchatie cievy), chronický zápal, depresia, syndróm polycystických vaječníkov a teda poruchy plodnosti, kedy negatívnu úlohu hrá tiež predčasná a potom dlhodobo užívaná hormonálna antikoncepcia. U mužov obezita znamená jasné riziko poklesu plodnosti a vznik prejavov ženských sekundárnych pohlavných rysov.

 

Hypertenzia a MS

Už malé zníženie krvného tlaku má pozitívne kardiovaskulárne účinky. Zníženie hmotnosti u osôb trpiacich obezitou a hypertenziou zlepší citlivosť na inzulín a zníži krvný tlak.

Štúdia DASH (2001) opísala, že diéta bohatá na draslík, vápnik a horčík (ovocie, zelenina, nízkotučné mliečne výrobky (?), celozrnné produkty, hydina, ryby a oriešky - celkovo tzv. diéta DASH) znižuje krvný tlak. Ďalším z faktorov je obsah soli. Diéta s nízkym obsahom soli (cca 3,8 g denne) zníži systolický tlak o 7,1 mmHg u normotenzných osôb (u osôb, ktoré majú normálne hodnoty krvného tlaku) a o 11,5 mmHg u hypertonikov (u osôb s vysokým krvným tlakom).

 

Metabolický syndróm Y (gynoidná obezita žien)

Pre tento typ je charakteristické hromadenie tuku v oblasti zadku a stehien - gynoidný, hruškovitý typ. Ak takáto klientka chudne, chudnutie sa najprv objaví v tvári, prsiach a v páse. Problematické partie (boky, zadok, stehná) odolávajú obvyklým redukčným postupom. Ženy tohto typu majú problémy s opuchmi, nízkym tlakom, tendenciou k mdlobám, sú odolné k redukčným režimom, majú poruchy imunity, zníženú činnosť štítnej žľazy, depresie a chronickú únavu. Liečba tohto syndrómu musí byť komplexná. Najčastejšie býva vykonávaná na lymfologických pracoviskách pod označením "komplexná dekongestívna terapia".

 

Deti a MS?

Doteraz neexistuje definícia MS pre detský vek. Rad odborníkov neuznáva MS u detí a odporúča sledovanie jednotlivých rizikových faktorov predčasnej aterosklerózy, ich prevenciu, diagnostiku a liečbu. Napriek tomu niektoré štúdie konštatujú, že u obéznych detí výskyt MS kolíše (v závislosti od použitých kritérií) medzi 18 - 50 %. To ma inšpiruje k upozorneniu rodičov detí trpiacich nadváhou (predovšetkým tých, ktorí sami trpia nadváhou), aby sa tomuto problému začali dôsledne venovať. Skúsenosti z tzv. rodinnej terapie v USA mi dávajú za pravdu. Pre deti je najväčším rizikom tzv. obezitogenné prostredie, kam patrí spôsob stravovania v rodine, vrátane nadváhy oboch rodičov a stravovanie v školách a stále menšia fyzická aktivita.