VODA – základ života

Ľudské telo, tvorené prevažne z vody (svaly 70 %, krv 82 %, kosti 25 %...), vie bez tejto zlúčeniny vodíka a kyslíka vydržať len pár dní. Naše telo totiž „jazdí“ na vodu. Jej nedostatok organizmus prekvapujúco pociťuje ešte väčšmi ako nedostatok vzduchu. Ak sa nám zmenší prísun vzduchu o 6 percent, zakrúti sa nám hlava. Pri 5-percentnej dehydratácii už organizmu hrozí kolaps krvného obehu a šok.

Dostatočný príjem tekutín teda možno právom označiť ako otázku života a smrti. V tomto smere sa však vynárajú tri základné otázniky: 1. čo piť, 2. koľko piť a 3. kedy a ako piť.

1. Čo piť?

Voda sa pitnou stáva vtedy, keď obsahuje minerálne látky – buď v podobe voľných iontov alebo rozpustených anorganických solí. Najviac zastúpeným prvkom je vápnik (Ca), potom nasleduje horčík (Mg)  a v neposlednom rade prvky ako sodík, železo, fluór...S rastúcim obsahom minerálov vo vode rastie aj stupeň nevhodnosti jej pravidelnej konzumácie. Pri obsahu minerálov nad 300 mg/1 l vody začíname hovoriť o tvrdej vode, opakom ktorej je voda mäkká s obsahom minerálov pod 100 mg/1 l.

Aké vody poznáme a ktoré máme piť?

Minerálne vody

Minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej či viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest.

Od obyčajnej pitnej vody sa dá jasne odlíšiť charakteristickým pôvodným obsahom minerálov, stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a svojou pôvodnou čistotou.

Zdroj prírodnej minerálnej vody musí byť najmenej tri roky sledovaný, aby sa preukázala stálosť jej zloženia a či sa nezmenili jej výživové vlastnosti. Následne je uznaná za prírodný minerálny zdroj Ministerstvom zdravotníctva SR (Štátnou kúpeľnou komisiou – ŠKK), ktoré vyhlási ochranné pásma zdroja a vydá povolenie na využívanie a povolenú úpravu.

Minerálna voda tak, ako bola získaná na zdroji, NESMIE byť podrobená žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry), odstraňovania oxidu uhličitého, prípadne fluoridov povolenými metódami. ZAKAZUJE sa dezinfekcia minerálnej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru). NEMOŽNO k nej pridať, okrem oxidu uhličitého, žiadne iné látky.

Pramenité vody

Pramenitá voda je mikrobiologicky bezchybná prírodná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest.

Podzemný zdroj pramenitej vody možno využívať len z vodnej stavby (studne), ktorú po istom sledovaní povoľuje Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP). Následne sa po konzultácii s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ) určí spôsob použitia napr. na plnenie do spotrebiteľského obalu a určí sa ochranné pásmo zdroja.

Pramenitá voda tak, ako bola získaná na zdroji, NESMIE byť podrobená žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry), odstraňovania oxidu uhličitého, prípadne fluoridov povolenými metódami. ZAKAZUJE sa dezinfekcia pramenitej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru). NEMOŽNO k nej pridať, okrem oxidu uhličitého, žiadne iné látky.

Dojčenské vody

Dojčenská voda je pramenitá, mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest.

Spĺňa osobitné požiadavky na kvalitu uvedené v prílohe vyhlášky, a tak môže byť použitá aj na prípravu stravy na výživu dojčiat a musí sa označovať „vhodná na prípravu stravy pre dojčatá“ alebo „dojčenská voda“. Prísnejšie požiadavky sú stanovené na obsah niektorých látok (napr. dusičnanov) a celkového množstva rozpustných látok, ktoré môže obsahovať.

Balené pitné vody

Sú mikrobiologicky bezchybné PODZEMNÉ alebo POVRCHOVÉ vody, ktorá vykazujú stálu kvalitu.

Podzemný zdroj balenej vody možno využívať len z vodnej stavby (studne), ktorú po istom sledovaní povoľuje Obvodný úrad životného prostredia (OÚŽP). Následne sa po konzultácii s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ) určí spôsob použitia napr. na plnenie do spotrebiteľského obalu a určí sa ochranné pásmo zdroja.

Balená pitná voda sa však MÔŽE plniť aj z POVRCHOVÉHO zdroja vody a podlieha tak povolenej úprave podľa zákona o požiadavkách na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Na rozdiel od pitnej vody z vodovodu sa pri jej úprave NESMÚ používať prípravky na báze chlóru. Balenú pitnú vodu do spotrebiteľského balenia nemožno sýtiť (stabilizovať) oxidom uhličitým (CO₂).

Voda z vodovodu

Táto voda  určená „na hromadné zásobovanie obyvateľstva" môže pochádzať z podzemného alebo povrchového zdroja a musí sa ďalej upraviť, aby bola zdravotne bezpečná a vhodná na konzumáciu.  Zdravotne bezpečnou sa stáva vtedy, ak ani pri trvalom požívaní nezmení zdravie človeka prítomnosťou mikroorganizmov alebo iných nežiaducich látok. Najskôr sa teda musí chemicky očistiť, prefiltrovať a napokon sa do nej musí pridať chlór, ktorý ju dezinfikuje pre prípad možnej kontaminácie v rozvodnej sieti (dezinfekcia vody chlórom je proces síce ekonomicky výhodný ale zdravotne značne rizikový, keďže chlór je prvok toxický).

Pokiaľ ide o pitie vody z vodovodu, dlhodobo sa vynárajú otázniky súvisiace s jej kvalitou. Problémom je, že jej kvalita sa kontroluje v mieste výroby a nie v mieste odberu, čiže v domácnosti

Viete, že:

• Najlepším zdrojom tekutín je dojčenská alebo filtrovaná voda.
• Kvalitným doplnkom pitného režimu sú aj bylinkové a ovocné čaje (najlepšie sypané), napr. čaj z lipového kvetu, mätový a šípkový čaj, zelený čaj.
• Výborné sú aj čerstvé ovocné a zeleninové šťavy riedené dvojnásobným množstvom vody.
• Minerálne vody by mali byť doplnkovou zložkou pitného režimu. Nepoužívajte minerálky s vysokým obsahom solí. Vhodná je čiastočne demineralizovaná minerálna voda bohatá na horčík.
• Radikálne obmedzte pitie limonád a sladených minerálnych vôd. Limonády sú vyrábané z demineralizovanej vody s prídavkom nevhodných a pre telo neprirodzených ingrediencií – umelé arómy, konzervanty, sladidlá, farbivá, fosforečné soli, cukor, fruktózový sirup... .
• Ak ste konzumentmi kávy, po každej šálke vypite 2 poháre vody ako kompenzáciu.

2. Koľko piť?

Množstvo tekutín, ktoré by mal človek denne vypiť, je dané rôznymi vnútornými a vonkajšími faktormi, ako sú hmotnosť, vek, zdravotný stav, pohybová aktivita, teplota vzduchu, vlhkosť, nadmorská výška...Je samozrejmé, že príjem tekutín 90 kg športovca sa bude značne líšiť od príjmu 50 kg ženy bez pravidelnej športovej aktivity.

Základný vzorec pre výpočet príjmu tekutín berie do úvahy hmotnosť ako základný faktor. Tú vynásobíme koeficientom 0,35 a získame tak doporučený denný príjem tekutín v litroch. Alebo si pitný režim vyrátame tak, že prijmeme 0,5 litra na každých (i načatých) 15 kg hmotnosti. Teda 70 kg človek (70/15x0,5) by mal vypiť zhruba 2,35 litra tekutín.

V prípade väčších strát potením, pri zvýšenej fyzickej a psychickej aktivite, silnej menštruácii, virózach, hnačkách či počas očistných programov, je potrebné pitný režim navýšiť.

O kvalite nášho pitného režimu vypovedá náš moč. Pri dostatočnom pitnom režime byť mal byť bezfarebný, nanajvýš svetložltý a bez zápachu. Čím je moč tmavší a močenie menej časté, tým je väčší predpoklad nedostatočného zavodnenia tela. Ďalšie jednoduché pravidlo spočíva v tom, aby sme pili viac ako diktuje smäd. Jedným z rozšírených omylov je, že piť treba až vtedy, keď je človek smädný. Pocit smädu však vzniká až pri značnom nedostatku vody v organizme. Smädný človek teda pije neskoro. Navyše v prípade malých detí a starších ľudí môže pocit smädu úplne chýbať, preto im treba nápoje ponúkať v pravidelných intervaloch.

3. Kedy a ako piť

Obličky sú schopné za hodinu spracovať v priemere 300-350 ml vody. Nie je teda možné piť do zásoby. Dôležité je teda piť priebežne v menších množstvách a  počas dňa.

V čase od 4 do 12 hodiny sa z hľadiska biorytmu naše telo nachádza v čistiacej fáze. Najväčšie množstvo tekutín by sme  mali prijať práve v tejto časti dňa, resp. do 14-tej hodiny.

Nezabúdajte, že:

• Veľmi užitočné je začať deň vypitím 2- 4 dcl vlažnej vody (alebo vody s citrónom)
• Pijeme medzi hlavnými jedlami
• Nie je dobré piť tesne pred jedlom, tesne po ňom a počas jedenia, keďže tým zbytočne riedime tráviace enzýmy a komplikujeme proces trávenia
• Obličky dosahujú svoj energetický vrchol medzi 17 a 19 hodinou. Pokiaľ budeme piť veľa večer a najmä v noci, zbytočne ich zaťažujeme, rovnako aj močový mechúr

Nadmerný príjem tekutín

Dajme si však pozor aj na príliš vysoký príjem tekutín. Prílišná hydratácia môže ovplyvniť/zmeniť hladinu solí v krvi v náš neprospech. Nedostatok solí v dôsledku takejto prehnanej hydratácie môže vyústiť v poškodenie zdravých buniek s následným upadnutím do kómy.

Základom kvalitného vodného hospodárstva tela je teda dostatočný a kvalitný pitný režim a rovnováha minerálov a solí v organizme.