Šalátom ku zdraviu

Koľko zeleniny máme zjesť za deň?

Podľa rád odborníkov je ideálny denný prísun zeleniny v rozmedzí 400 - 600 g. Nejedná sa však len o zeleninu v surovom stave. Počítajú sa sem aj prílohy k hlavným jedlám alebo ich tepelne upravené súčasti. Týmto množstvom do tela dodáme potrebné množstvo vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Je zabezpečený tiež optimálny príjem vlákniny, ktorú potrebujú črevá pre správnu funkciu. Otázkou zostáva, ako do seba toto veľké množstvo dostať, aby sme sa cítili zasýtene, a ako zeleninu pripraviť a nakombinovať, aby sme si na nej zároveň pochutili.

Šalát nielen ako hlavné jedlo

Ideálnou možnosťou je dať si veľký zeleninový šalát na obed alebo na večeru. Kto nie je stavaný na tento typ hlavných jedál, je možné vyriešiť to kompromisom a dať si menšie množstvo zeleniny ku každému jedlu. V tomto prípade je dôležité strážiť si pomery živín, aby bolo jedlo nutrične vyvážené.

Ako by mal taký kaloricky a nutrične vyvážený obed, ktorého základ tvorí zelenina, vyzerať? Základ šalátu tvorí listová zelenina, ďalej pridávame zeleninu ako napr. paradajky, uhorku alebo papriku. V ideálnom prípade by mali byť spomínané suroviny v bio kvalite. Ak nemáme vlastnú záhradku alebo známeho záhradkára, môžeme navštíviť v dnešnej dobe veľmi obľúbené farmárske trhy, kde je ponuka čerstvej zeleniny široká.

Dôležité sú aj sacharidy a bielkoviny

Do vyváženého jedálnička patria bielkoviny, ktoré najlepšie pridáme vo forme vajíčka natvrdo, kuracích kúskov alebo morčacieho mäsa. Ďalej sú vhodné kúsky rýb a polotučné syry. Nie je potrebné obávať sa ani sacharidov. V tomto prípade je najlepšie voliť tie komplexné, ktoré zasýtia na dlhší čas, napr. celozrnná ryža, celozrnný kuskus, na bielkovinu bohatá quinoa alebo celozrnný chlieb.

Ak máme šalát k obedu, doprajme si viac prílohy, ak ho jeme k večeru, je možné úplne prílohu vynechať alebo si jej dať menšie množstvo. Ďalej nesmieme zabudnúť na zdravé tuky, do ktorých patria semienka, oriešky, olivy a výborné, nutrične bohaté avokádo. Skvelým doplnkom je tiež olej, ktorý je potrebný pre vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch. Môžeme použiť za studena lisovaný olivový olej alebo menej známy ľanový či sezamový olej. Skúsenejší kulinári si môžu šalát vylepšiť domácim pestom, napr. z bazalky alebo avokáda. Výsledný zdravý tanier si môžeme okrem semienok posypať aj morskou riasou nori alebo čerstvými bylinkami.

Šalát v lete aj v zime

Pri konzumácii šalátu zohľadňujeme aj ročné obdobie. Kým na jar a v lete uprednostňujeme na tanieri surovú zeleninu, na jeseň a v zime potrebuje telo naopak skôr zahriať. Pre chladnejšie ročné obdobia teda volíme šalát ako kombináciu tepelne upravenej zeleniny a ďalších varených surovín, ktorými môže byť cícer, fazuľa alebo pohánka. Vhodnými spôsobmi úpravy zeleniny, pri ktorých nedochádza k veľkému úbytku vitamínov, patrí dusenie, varenie na pare alebo ľahké restovanie so zahrievacím korením. Tým môže byť zázvor, čili alebo kurkuma.

Ak za celý deň nestíhame zjesť predpísané množstvo zeleniny, odporúčanú dávku vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov môžeme nášmu telu dodať tiež prostredníctvom doplnku stravy BELLY CARE. Tento komplexný produkt obsahujúci byliny, zelené zložky a vysoký podiel vlákniny tiež spoľahlivo zasýti a zaženie chuť na sladké či iné nevhodné potraviny.