Podvýživa vs. obezita – extrémy váhy

20.04.2017 | 5955x Zhliadnutie | Petr Fořt | Zdravie, Chudnutie, Strava

Výživa je nutnou podmienkou života. Po celú dobu vývoja človeka išlo v prvom rade o naplnenie základnej podmienky - prežiť. To znamená mať dostatok potravy - živín. Dodnes je to tak.

Ako tuk ovplyvňuje hormonálne riadenie

V priebehu evolúcie nikdy nebol príjem živín trvalo stabilný a dostatočný. Striedali sa rôzne dlhé obdobia nedostatku s relatívne krátkymi periódami nadbytku. V súčasnosti sa v rozvinutých krajinách situácia radikálne zmenila. Relatívne väčšia časť populácie žije v období nadbytku. Navyše, dnes už nemusíme potravu loviť alebo zbierať, teda sa nemusíme celý deň hýbať. Dôsledky sú žalostné.

Napriek tomu sa v poradniach stretávame ako s ľuďmi trpiacimi vážnymi dôsledkami chronického nadbytku potravy, tak s tými, ktorí sú nutrične podvyživení. O obezite a s ňou súvisiacich ochoreniach sa toho popísalo a ešte popíše dosť. O podvýžive sa nepíše takmer nič. To je dôvod k náprave.

Podvýživa (malnutrícia) je stav nedostatku živín - ako stavebných zložiek tkanív organizmu, tak zdrojov energie. Môže sa jednať o celkový nedostatok energie alebo o nedostatok niektorej konkrétnej živiny. Zdroje základných živín však súbežne obsahujú tzv. mikroživiny. Ak chýba napríklad len jedna živina, chýbajú súbežne aj v nej obsiahnuté mikroživiny (napríklad vitamíny, stopové prvky, esenciálne mastné kyseliny, atď.).

Podvýživa sa prejavuje stratou telesnej hmotnosti, chronickou únavou, oslabením imunity, zmeneným stavom psychiky a poklesom fyzickej kondície a vitality.

 

Kedy dôjde k podvýžive

Budete prekvapení výpočtom situácií, v dôsledku ktorých dochádza k podvýžive alebo keď hrozí, že k podvýžive dôjde.

Vždy, keď je po významne dlhú dobu nedostatok živín. Doba nutná k vzniku malnutrície sa líši ako individuálne, tak s ohľadom na vopred vytvorené rezervy, a navyše v závislosti od rýchlosti "obratu" tej - ktorej makro alebo mikroživiny. Inými slovami - napriek dostatočnému, či dokonca nadbytočnému príjmu energie, sa ktokoľvek kedykoľvek môže dostať do čiastočnej, teda špecifickej formy malnutrície. Stačí experimentovať s výživovými štýlmi, prerušovaným hladovaním, redukčnými diétami, dlhšou hladovkou alebo sa pokúšať o extrémne fyzické výkony. To sú pritom situácie týkajúce sa relatívne zdravých jedincov. Teraz si k tomu pridajme deti po celú fázu ich fyzického vývoja a nakoniec jedinca, ktorý má nejaké zdravotné problémy. Trpí napríklad poruchami trávenia a vstrebávania niektorých živín alebo poruchou ich využitia. Môže byť pod vplyvom liekov, v seniorskom veku, prípadne sa o seba nemôže dostatočne starať. Ďalej sú to ľudia v permanentnom strese. Takže by sa dalo povedať, že neexistuje človek, ktorý by sa nemohol v priebehu života dostať do malnutrície. Dokonca je veľmi pravdepodobné, že v niektorých fázach života k tomu už došlo alebo dôjde.

 

Pravdepodobne vás zaskočí konštatovanie, že väčšina populácie je v stave trvalej špecifickej formy malnutrície.

 

Vo väčšine prípadov ide o dlhodobý deficit vitamínov a stopových prvkov, prípadne celého radu tzv. ochranných látok. Aktuálnym príkladom je zistenie, že väčšina populácie trpí chronickým deficitom vitamínov D3, K2, B12, kyseliny listovej, pyridoxínu, ale tiež zinku, selénu, jódu, chrómu, železa a horčíka. Viac ohrození sú tiež stúpenci niektorých špecifických výživových štýlov. Dobre zmapovaní sú hlavne vegáni.

V poradniach pre výživu je táto žalostná situácia úplne markantná. Stačí zhodnotiť jedálniček klienta. Nie je ani nutné použiť lekársku metodiku - stanovenie klinického obrazu podvýživy. Samozrejme meranie zloženia tela a telesných obvodov hlavných svalových skupín je veľmi prínosné.

 

Pozrime sa na základné situácie:

• Marantický typ = nedostatočný príjem energie a proteínov súčasne. Vyskytuje sa v súvislosti s ochoreniami tráviaceho traktu, pri mentálnej anorexii, poruchách vstrebávania živín a nádorových ochoreniach.
• Kwashiorkorový typ = dlhodobý deficit proteínov. Vyskytuje sa v súvislosti so stresovým hladovaním alebo po výžive, ktorá prakticky neobsahuje proteíny.

 
Malnutrícia je teda buď stav vyvolaný prostým hladovaním, ako tomu môže byť v prípade špecifických redukčnej postupov, alebo ide v horšom prípade o dôsledok tzv. stresového hladovania. Teraz si vymenujme teoretické možnosti vzniku podvýživy:

 

• Metabolické poruchy, zlyhávanie funkcie pečene, obličiek, respirácia, diabetes, hyperthyreóza.
• Zvýšená spotreba energie - ako v stave dobrého zdravia, tak v klinických situáciách.
• Zmena životných a sociálnych podmienok.
• Nedostatočný príjem energie, a to aj v prípadoch klinických, napríklad zlé zuby, pyróza, hnačky, potravinové alergie, pri poruchách trávenia po chirurgických zásahoch v oblasti tráviaceho traktu, pri akútnej a chronickej pankreatitíde, intoleranciách potravín, vrodených poruchách metabolizmu, zápalových ochoreniach tráviaceho traktu, atď.
• Stres všetkého druhu - napríklad bolesť, infekcia, depresia, chudoba, osamelosť.

 
Príznaky podvýživy

V prípade podvýživy spôsobenej nízkym príjmom energie je hlavným príznakom vychudnutosť, niekedy až extrémna (tzv. kachexia), ktorá je overiteľná výpočtom BMI. Hoci nejde o dokonalý parameter, je evidentné, že pokles jeho hodnoty pod 16 je varovaním a dôkazom energetickej malnutrície. Človek je v tomto stave citlivý na chlad, máva zápchu a trpí často neurčitou nevoľnosťou. Pri dlhšom trvaní sa rozvinie chudokrvnosť, ktorá sa vyznačuje predovšetkým bledosťou, malátnosťou, ospalosťou, zadýchavaním sa aj pri malej záťaži. Dochádza k nespavosti, hrozí vznik osteoporózy, prípadne porucha činnosti pečene. Postihnutým sa kazia zuby, majú zhoršenú pleť, lámu sa im vlasy a nechty. V závažnejších prípadoch dochádza k poruche vnútorného prostredia. Netvorí sa dostatok inzulínu a hormónov štítnej žľazy, a to sa prejaví vypadávaním vlasov. U podvyživených detí sa spomaľuje rast, prospievanie, duševný vývoj a oneskoruje sa nástup puberty. Znížená hladina bielkovín v krvi vedie k presunu vody do tkanív, čo sa prejaví opuchmi, najmä dolných končatín. Objavujú sa aj psychické poruchy a neuropatia. U žien často nedochádza k menštruácii.

 
Špecifické formy malnutrície

Z hľadiska praxe poradní pre výživu musím zdôrazniť, že som sa doteraz nestretol s klientom, ktorý by prišiel od lekára s diagnózou malnutrície. Medicína túto tému príliš nerieši. Paradoxne varuje pred použitím doplnkov stravy. Napriek tomu, že anamnéza k tomu nabáda. To preto, že väčšinou ide o klientov, ktorí sú pod medikáciou. Väčšina liekov má nežiaduce účinky, pôsobí na riadenie energetického metabolizmu alebo na činnosť regulačných orgánov, prípadne zhoršuje vstrebávanie živín či zaviní ich zvýšené straty. Ak tomu neveríte, prečítajte si príbalové letáky.

Nepriamym dôkazom je analýza jedálnička, ktorá vo väčšine prípadov podporuje podozrenie na latentnú podvýživu. Okrem toho sa v anamnéze objavujú symptómy popísané vyššie. Analýza skladby stravy jednoznačne preukazuje, že nadmerný príjem energie nezaručuje dostatočný príjem životne dôležitých látok - predovšetkým mikroživín a ochranných látok. Priamy dôkaz by poskytlo biochemické a endokrinologické vyšetrenie, ktoré je k dispozícii len v prípade, keď lekár pochopí jeho nevyhnutnosť.

 

Tým sa plynulo dostávame od latentnej malnutrície k súvisiacemu problému - latentnej obezite.

Tu vám prezentujem ďalšie prekvapenie, ktoré možno formulovať takto: človek môže byť súčasne obézny a podvyživený, ale aj na prvý pohľad štíhly a pritom skryte obézny. Nič nie je také, ako to na prvý pohľad vyzerá. To totiž nie je všetko. Tiež skryte obézny jedinec môže byť "skrytý dvakrát". Nemožno totiž vylúčiť, že je skryto podvyživený. Ako môže byť jedinec štíhly a pritom obézny? To nedáva zmysel! Na prvý pohľad nie, ale realita je iná - to preto, že existujú v podstate tri druhy tuku. Prvým je tuk podkožný. Ten je málo metabolicky aktívny a hovorí sa mu "biely tuk", druhým je tzv.hnedý tuk, ktorý má veľmi špecifickú úlohu (pozri ďalej). Nakoniec je to tuk zažívací - odborne viscerálny. Ten je súčasne veľmi metabolicky a hormonálne aktívny, a tiež je principiálne veľmi rizikový, ak jeho množstvo prekročí optimálnu hodnotu. A teraz si povieme. Čo to je tá latentná obezita.

Týka sa množstva viscerálneho tuku. Zistilo sa, že práve ten rozhoduje o výške zdravotného rizika. Merania preukázali, že dvaja rovnako vážiaci a rovnako starí jedinci sa často líšia práve množstvom viscerálneho tuku - bez toho, aby to bolo viditeľné na prvý pohľad. Väčšie množstvo viscerálneho tuku súvisí s chronickými - metabolickými ochoreniami. To vysvetľuje, prečo relatívne štíhli jedinci môžu mať diabetes, dnu alebo nejaký typ obehového ochorenia. Mohli by sme riziko mapovať meraním viscerálneho tuku? Pochopiteľne áno. Problém je v tom, že precízna metóda stanovenia je mimoriadne drahá. Ponúka sa použitie "bioimpedancie". Ide o neinvazívnu metódu, realizovateľnú použitím špeciálnej hmotnosti. Výsledky vyšetrenia tisícov našich klientov dokazujú, že:

Muži majú väčší sklon k ukladaniu viscerálneho tuku ako ženy, a preto majú vyššie riziko vzniku civilizačných ochorení.

Mladé ženy trpiace nadváhou - BMI nad 27 - 28 - mávajú veľmi nízke množstvo viscerálneho tuku, a preto majú veľmi nízke riziko vzniku civilizačných ochorení.

Ženy trpiace obezitou v strednom a vyššom veku majú dve možnosti. Ak je obezita androidného - centrálneho - typu (ako u väčšiny mužov), mávajú súčasne vysoké množstvo viscerálneho tuku, a teda tiež rovnako vysoké riziko vzniku civilizačných ochorení ako rovnako starší alebo aj mladší muži. Ak žena trpí obezitou gynoidného typu - typ hruška - máva výrazne menšie množstvo viscerálneho tuku ako muž a tiež ako žena trpiaca obezitou mužského typu.

Výskyt latentnej obezity, ktorá sa odborne označuje TOFI (čo je skratka pre anglickú formulacithin-outside-fat-inside) - čiže tenký navonok a tučný vnútri - nie je presne stanovený. Odhad hovorí o 14 % mužskej populácie a 12 % ženskej časti populácie v prípade, keď je hodnota BMI v rozmedzí normálu, čiže od 20 do 25. Ide o to, že TOFI súvisí s vyšším rizikom vzniku metabolického syndrómu. Rovnako tak môžeme všetko vyššie uvedené dať do súvislosti s fenoménom tzv. metabolicky zdravých obéznych. To sa týka predovšetkým ženskej časti populácie.

Nakoniec pre vás mám ešte jednu perličku. Týka sa protipólu vyššie popisovaného syndrómu TOFI. Je ním syndróm FOTI - áno, tušíte správne - ide o fat-ouside-thin-inside, čiže tlstý navonok, štíhly vnútri. A práve to je prípad spomínaných metabolicky zdravých obéznych. Faktom je, že výskyt tohto javu je neporovnateľne vyšší ako frekvencia TOFI.