PITNÝ REŽIM - nezmysel alebo odborne obhájiteľný spôsob konzumácie tekutín?

10.08.2021 | 10312x Zhliadnutie | Petr Fořt | Zdravie

Spôsob stravovania a kvalita potravín je v posledných 7 rokoch „v hľadáčiku médií“. Najnovším mediálnym hitom je diskusia o oprávnenosti propagácie príjmu tekutín, ktorý sa vžil pod pojmom „pitný režim“. Kde je pravda? Je naozaj potrebné vypiť počas dňa 2 a viac litrov tekutiny?

„Piť či nepiť, to je otázka“ mohol by som parafrázovať Hamleta. Dilemu, ktoré rozhodne nie je ďaleko od originálu. Ostatne, to isté platí pre celú oblasť stravovania.

 

Čo je „pitný režim“?

Ide o súbor konkrétnych odporúčaní „ako a čo piť a koľko“. Tento termín u nás zaviedol už v 80. rokoch minulého storočia MUDr. Bedřich Nejedlý. Tento lekár, klinický biochemik, sa pokúsil do bežného života aj do lekárskej praxe aplikovať závery, vyplývajúce z výsledkov vyšetrení stavu vnútorného prostredia jeho pacientov. Vtedy išlo o to zistiť dôvody (zbytočnej) mortality (úmrtnosti) hospitalizovaných (a rôznym chirurgickým zákrokom podrobených) osôb. Všimol si, že mnoho chorých (predovšetkým starších ľudí), prichádza do nemocnice na vyšetrenie alebo k chirurgickému zákroku silne dehydratovaných (v stave chronického nedostatku tekutín). Najprv upozornil na to, že v dôsledku toho sú nepriaznivo ovplyvnené výsledky biochemického vyšetrenia, čo znamenalo ich nesprávnu interpretáciu. Potom zmapoval stav pacientov pred operáciami aj po nich. Zistil, že dehydratácia je jedným z nepriaznivo pôsobiacich faktorov, ktoré sú príčinou zvýšenej mortality po chirurgických zákrokoch. Bolo to spôsobené chybami v starostlivosti o pacientov, ktorým nebola venovaná pozornosť po stránke dostatočnej ponuky tekutín pred aj po zákroku. Zavedenie kontrolovaného príjmu tekutín, neskôr dokonca prvého z „iontových nápojov“, v klinickej praxi, znamenalo zreteľné zníženie mortality. Toto bol prvý krok k zavedeniu rutinného príjmu tekutín nielen u chorých, ale neskôr aj v celej populácii.

Od tej doby síce uplynuli desiatky rokov, napriek tomu sa na princípoch pitného režimu, čiže správneho príjmu tekutín, po odbornej stránke nič nezmenilo. Dôkaz platnosti pitného režimu možno ľahko poskytnúť. Mali by si ho preštudovať predovšetkým odborníci, ktorí teraz médiám prezentujú svoje nekvalifikované „názory“ v zmysle nezmyselnosti pitného režimu. Podľa ich názoru je potrebné verejnosť upozorniť na to, že „pitný režim“ je iba neetické zneužitie dobre mysleného zámeru zabrániť chronickej dehydratácii veľkej časti verejnosti. Keď hovorím o „neetickom“ konaní výrobcov nápojov a to predovšetkým balenej „pitnej vody“ (ale tiež všetkých možných druhov nealkoholických nápojov), myslím tým fakt, že podľa týchto odborníkov je propagácia príjmu tekutín (pitného režim) len zásterkou pre biznis s nápojmi .

Kde hľadať onen vyššie sľubovaný dôkaz platnosti pravidiel pitného režimu?

Považujem za potrebné všetkých, ktorí pochybujú o oprávnenosti pitného režimu, odkázať na skvelú publikácii (učebnicu) prof. MUDr. Antonína Jabora, CSc. a kolektívu spoluautorov (Grada, 2008). V ďalšom texte si dovolím citovať z tejto publikácie, pretože je to nutné na podporu tvrdenia, že „pitný režim“ má úplne racionálne jadro.

 

Piť či nepiť?

Najprv pár odkazov na tvrdenie kritikov pitného režimu

Pitný režim je nezmysel - nepite nadbytok vody

Toto sme si mohli prečítať pred asi 12 mesiacmi v istom denníku. Citujem: „už do seba nemusíte tlačiť litre vody každý deň! Vedci totiž prepracovali doktrínu o zdravotných efektoch konzumácie tekutín, predovšetkým v prípade ich nadmerného množstva. Podľa nich v skutočnosti pre neustále pitie vody neexistuje dôvod, ak to dokonca neškodí! Proste a jednoducho podľa nich neexistuje priama úmera „čím viac vody, tým lepšie zdravie“.

Nechápem, o čom je reč. Totiž tá „reč“ je všeobecná a teda úplne nekonkrétna. Pitný režim totiž nie je o tom, že je nutné do seba „tlačiť litre vody“, ale o tom, že piť jednoducho musíte - úmerne tomu, koľko tekutín za celý deň stratíte. Čo je na tom hodné škandalizácie? Nikto z tých, ktorí odporúčajú dbať na dostatočný príjem tekutín predsa netvrdí, že musíte vypiť „litre vody“, ak ste sa nedostali do nejakej extrémnej situácie, v dôsledku ktorej ste stratili mimoriadne veľa tekutín potením. Nikto predsa nemôže pochybovať o oprávnenosti zvýšenej konzumácie tekutín ľuďmi žijúcimi v horúcom podnebí, prípadne podávajúcimi fyzické výkony v prostredí pri vyššej teplote okolia. Podobne snáď lekári nepochybujú o vyššej potrebe tekutín u osôb, trpiacich určitými chorobami. Ak áno, prof. Jabor im to detailne vysvetlí. Nikto tiež nespochybňuje tvrdenie ďalej citovaných dvoch lekárov, že „za normálnych okolností piť veľa vody denne je nanič“. Zmieňujem sa o tom preto, že toto vyhlásenie zverejnili dvaja lekári - Stanley Goldfarb a Dan Negojanu z University of Pennsylvania (USA) vo Philadelphii. Svoje tvrdenia opierajú o výsledky štúdie, publikovanej v časopise Americkej nefrologickej spoločnosti, ktorá konštatovala, že:

pre priemerného zdravého človeka viac vody neznamená viac zdravia

Dovoľte mi prvý komentár:

Vyššie spomenuté konštatovanie je úplne nekonkrétne (viď: kto to je - priemerne zdravý človek?) A preto proti nemu nemožno nič namietať už len preto, že všeobecne platí „všetkého veľa škodí“. Teraz ide o to, kto sú tí „pán zdravý Priemerný a pani zdravá Priemerná“? Kde títo dvaja jedinci fiktívne žijú a ako žijú. Alebo napríklad - ako sa stravujú?

Upozornenie na negatívne dôsledky nadbytku vody, ktoré vyšlo z úst citovaných odborníkov, bolo v USA doslova revolúciou. Veď v Amerike je mnoho a mnoho rokov verejnosti odporúčaných „osem pohárov vody denne (cca 2,4 litra) v rámci výchovy k zdravému životnému štýlu“, a vo Veľkej Británii sa dokonca vžil slogan „udržujte ho svetlý“, myslená farba vášho moču. Je to totiž dôkaz, že váš príjem tekutín je dostatočný. Tí dvaja citovaní autori tvrdia, že pitný režim a odporúčania nadbytku (?) tekutín nie je nič iné ako „módna legenda“, u ktorej neexistuje vedecký podklad. Autori ďalej vyhlasujú, že „skúmali tzv. 4 veľké mýty“, ktoré majú zdôvodniť výhody konzumácia nadmerného objemu tekutín. Sú nimi:

1. Zlepšené vylučovanie toxických látok

2. Zlepšenie kvality pleti

3. Obmedzenie chuti do jedla

4. Zníženie frekvencie výskytu bolestí hlavy

Podľa autorov ide o to, že: „viac moču neznamená vylúčenie viac toxínov“

Pozrime sa, „odkiaľ vietor fúka“. To je totiž reakcia na momentálne rovnako módnu „detoxikáciu“. Autori však tvrdia, že obličky zbavujú telo odpadu veľmi efektívne. Podľa nich pritom nezáleží na množstve „vody“, ktorá nimi prejde. Tvrdia, že „ak viac pijete, budete síce viac močiť, ale v moči nebude viac toxínov“.

Čo si o tom myslím?

Keď si preštudujete publikáciu prof. Jabora zistíte, že v situáciách, kedy je organizmus zaplavený splodinami vlastného metabolizmu (k tomu dôjde napríklad v priebehu redukcie váhy), prípadne keď ste skonzumovali presolené jedlo alebo ste diabetik, je nutné zvýšiť konzumáciu vody. Nutné to je pre vylúčenie osmoticky aktívnych látok. Praktickým dôkazom je podvedomá tendencia ku konzumácii vyššieho objemu vody alebo iných tekutín vo vyššie uvedených situáciách.

Druhou reálnou situáciou je v populácii častá chronická dehydratácia, vznikajúca v dôsledku nedostatku vody. To platí predovšetkým pre školské deti, ženy v produktívnom veku a staršiu populáciu. Tento stav znamená zvýšenie rizika vzostupu koncentrácie katabolitov v moči, z čoho plynie vyššie riziko vzniku močových kameňov, zvýšenie krvného tlaku, atď.

Prof. Jabor uvádza, že minimálne množstvo vody je nevyhnutné pre zachovanie homeostázy (stáleho vnútorného prostredia). Príjem tekutín zvyčajne býva vyšší, ako je toto minimum. Pokiaľ je ale vyšší ako skutočná potreba, relatívny nadbytok vody je vylúčený močom. Samozrejme, ak mám na mysli „zdravého človeka“.

Prof. Jabor ďalej pripomína, že CHRONICKÝ nízky príjem vody môže spôsobiť vážne zdravotné problémy! Pozor! Priemerná denná strata tekutín je cca 700 ml. Nanešťastie sa nedá v bežnom živote merať - len odhadovať.

Túto citáciu odporúčam zapamätať si

Koľko tekutín (vody) je nutné konzumovať?

Odborná literatúra odporúča použiť prepočet množstvo prijatej vody na množstvo prijatej stravy takto:

na každých 1 000 kcal (4 100 kJ) energetického príjmu vypite 1 liter vody - deti školského veku musia vypiť približne o polovicu viac!

Isteže namietnete, že problém je v tom, že nikto si nepočíta, koľko „kalórií“ denne prijme. Správne. Avšak opäť je nutné použiť tie dve fiktívne osoby, totiž pani a pána zdravo Priemerných. Proste a jednoducho - optimálny príjem energie sa pohybuje niekde medzi 1.800 - 2.500 kcal. A tak sme sa elegantne dostali k tomu všeobecnému odporúčaniu vypiť za deň cca 2-2,5 litra vody.

Prof. Jabor uvádza tabuľku, v ktorej je (zjednodušene) obsiahnuté toto:

MUŽI DOSPELÍ nad 19 rokov musia vypiť približne 2 600 ml

ŽENY DOSPELÉ nad 19 rokov musia vypiť približne 2 100 ml

Ďalej uvádza, že:

Ženy tehotné by mali vypiť približne o 200 ml viac

Ženy dojčiace by mali vypiť navyše približne 500 ml

Napriek tomu sú tieto vyslovene „primitívne“ odporúčania spochybňované, opäť niektorými lekármi. Istá lekárka nedávno dokonca vyhlásila, že dojčiace ženy nemusia piť viac než nedojčiace.

Aby som stále „nezneužíval informácie, uvádzané prof. Jaborom... Porovnal som jeho údaje s odporúčaniami odborníkov preslávenej americkej Mayo Clinic. Ich odporúčania nielenže nie sú nižšie, naopak, sú mierne vyššie!

Od teórie k praxi

Život nie je teória, takže sa ani zďaleka nejde iba o „priemernú zdravú populáciu“. Ide totiž o zásadné rozdiely medzi ľuďmi, dané ich spôsobom života i zdravotným stavom. A čo je asi úplne najdôležitejšie? AKO sa ten ktorý z nás stravuje.

Tu sú príklady zo života

V súčasnej strave je v dôsledku konzumácie „modernej stravy“ veľký nadbytok soli (NaCl). Tá je tzv. osmoticky aktívna a dôsledkom je nutnosť vyššieho príjmu vody, ktorá je potrebná k „zriedeniu“ zahustenej krvnej plazmy. Ak sa to nestane, možno očakávať (okrem iného) zvýšenie krvného tlaku. Tento vážny problém teraz dokonca usilovne rieši WHO!

A to nie je všetko. Súčasná strava je okrem toho veľmi „hustá“, čím myslím to, že obsahuje v malom objeme veľmi veľa živín, ktoré sú vysoko „koncentrované“ (napríklad tvrdý tučný syr, trvanlivá saláma). Tým upozorňujem na fakt, že súčasná strava obsahuje oveľa menej v nej pôvodne prirodzene obsiahnutej vody. Možno si neuvedomujeme, že rôzne potraviny obsahujú odlišné množstvo tekutín (vody). Konkrétne ovocie a zelenina až 90 %. Ale nielen tie. Keď si uvaríte ryžu, ktorá v suchom stave takmer neobsahuje vodu (napr. 100 g), výsledkom je pokrm, obsahujúci 250 ml vody. A čo napríklad vaše obľúbené café latté? Bežná porcia cca 250 ml obsahuje minimálne 200 ml „vody“.

INAK povedané - do celkového príjmu vody (tekutín) je nutné započítať obsah vody v konzumovaných pokrmoch. A sme pri jadre problému. Ak sa stravujete skutočne racionálne, naozaj nemusíte vypiť odporúčaných 2,5 litra vody. A naopak - ak budete jesť „uherák“ s chrumkavým chlebom natretým margarínom (nuž, žiadna sláva, však?) napiť sa musíte, inak si spôsobíte tráviace ťažkosti. A keď to zopakujete v podobe podobného pokrmu a dostatočne sa nenapijete, riskujete dehydratáciu.

Toto je dôkaz zložitosti výpočtu skutočného príjmu vody.

A čo iné praktické okolnosti?

Bývame v bytoch, ktoré sú vykurované natoľko, že vzduch v nich je extrémne suchý. To znamená, že strácame viac vody dýchaním, možno sa tiež viac potíme. Podobné to je napríklad v školách. Deti musia viac piť, inak budú dehydrované. Prirodzeným spôsobom totiž strácajú viac vody ako dospelí. To má veľmi nepriaznivé dôsledky nielen fyzické, ale aj mentálne. V jednom z článkov na tému „nadbytok vody je nezmysel“ som sa dočítal, že učitelia sa sťažujú, že teraz deti do školy nosia fľaše s nápojmi, dokonca pijú aj v priebehu vyučovacej hodiny, a v dôsledku toho chodia cikať nielen cez prestávky. Tým „rušia vyučovanie“. K tomuto sa musím dôrazne vyjadriť.

Niekoľko rokov nám, „odborníkom na výživu“, rovnako ako pediatrom, trvalo, než sme naučili rodičov školských detí dávať deťom do školy nápoje. To preto, že už spomínaný Dr. Nejedlý upozorňoval na to, že školské deti sú „vyschnuté“. A teraz im to budeme zakazovať len preto, že „rušia hodinu“?! To veľmi dôrazne odmietam. Ono totiž „zadržiavanie močenia“ je veľmi nebezpečné. No iste, poznáme deti - sú prešibané - a tak nie je možné vylúčiť, že zneužijú potrebu cikať na to, aby sa vyhli niečomu nepríjemnému v priebehu hodiny. Ale to neznamená, že im jednoducho nariadime, že cikať smú len cez prestávky. Keď je už o tom reč - viete si predstaviť, že po zvonení, ktoré je rovnaké pre celú školu, sa všetky deti naraz nahrnú na toalety? Absurdné? Tak to ani náhodou.

A sme pri ďalšom praktickom probléme. Ak totiž budete dodržiavať správne zásady životného štýlu, znamená to, že budete pravidelne športovať. A opäť sme pri jasných stratách tekutín potením. Keby som nerobil 20 rokov športovú fyziológiu, nepísal by som o tom, ako dôležitý je pitný režim pri športe - a po ňom.

 

Všetky tekutiny sa počítajú (do pitného režimu)

Bežne sa stretávam s upozornením niektorých kolegov, že do pitného režimu sa nepočítajú iné nápoje ako voda, minerálky, stolové vody, limonády a ovocné džúsy. To znamená, že sa nepočíta objem „vody“ v káve a mlieku, ba dokonca ani vo víne. Dúfam, že ste vďaka predchádzajúcemu textu pochopili, že to je nezmysel. Takže? Všetky tekutiny sa počítajú! Druhá vec je, čo obsahujú, a ako látky v nich obsiahnuté pôsobia na organizmus. Mnohé totiž (víno, káva, pivo) „odvodňujú“. Tým preťažujú obličky a môžu vyvolať dehydratáciu.

Opäť príklad zo života: plne a predovšetkým dostatočne dojčené dojča nemusí piť nič iné ako materské mlieko.

Ak niekto bude denne piť (hoci to má k racionálnemu stravovaniu ďaleko) 1 liter mlieka, rozhodne nemusí (ak denne 2 hodiny necvičí) vypiť tie odporúčané 2-3 litre vody (alebo podobných" nápojov). Rovnako tomu bude, keď v priebehu dňa zjete „polovicu melóna“.

Teraz k „zaujímavým“ ďalším tvrdeniam už citovaných dvoch lekárov:

Tí totiž upozorňujú, že nadbytok vody nemá priamy vzťah ku kvalite pleti či dokonca k bolestiam hlavy „pretože pre to nenašli vedecké dôkazy“.

Čo si o tom myslím?

Neviem si predstaviť, že by sa nejaký seriózny vedecký ústav pustil do rozsiahlej štúdie, ktorá by mala za cieľ nájsť vedecký dôkaz pre tvrdenie, že „chronická ale predovšetkým akútna dehydratácia súvisí s bolesťami hlavy“. Nie je na to dôvod, pretože tá súvislosť je známa už desiatky rokov.

Ďalej autori tvrdia, že nadbytok vody neznamená výhodu pre tých, ktorí chcú schudnúť, pretože tak obmedzia chuť do jedla. Ani v tomto smere vraj nenašli dôkazy. Veda sa podľa nich doteraz nezaoberala overením tvrdenia, že je možné schudnúť vďaka popíjaniu vody.

Čo si o tom myslím?

Dovoľte, aby som sa ironicky pousmial. Ak totiž budem chcieť schudnúť a namiesto jedla budem piť, tak je jasné, že schudnem. Ako správne hovoria iní autori - chudnutie je len otázkou energetickej bilancie. Okrem toho obézni ľudia sa nadmerne potia, pretože už bežný pohyb je pre nich fyzickou záťažou, podobnou športu u zdravých osôb. Možno ste si všimli, že ak ste hladný a výdatne sa napijete, zistíte, že v tej chvíli nemusíte jesť. Jednoducho platí, že svojím spôsobom „hlad je prezlečený smäd“.

V prípade, ak sa vám darí chudnúť, je dostatok vody jediný prostriedok, ako vylúčiť vzniknuté odpadové látky. Neexistuje iná možnosť, ako sa katabolitov zbaviť, než ich vycikať. Mohli by spomenutí autori tvrdiť opak? Ak áno, popreli by fyziologické princípy funkcie organizmu.

Autori ďalej upozorňujú na to, že príjem tekutín nemá vplyv na kvalitu pleti?

Čo si o tom myslím?

Možno že nie priamo na „kvalitu“, ale na vzhľad určite. V prípade dehydratácie totiž klesá aj hydratácia pokožky a tá vyzerá „staro“. Rád by som vedel, aké dôkazy môžu autori poskytnúť ako protiargument.

Platí teda, že: chronický, tým skôr akútny nedostatok tekutín naozaj spôsobuje bolesti hlavy, tiež náhly pokles tlaku, tras, prehriatie a ak trvá dlhšie, taktiež i zápchu. Pritom stúpa riziko vzniku obličkových a žlčníkových kameňov a dny. Ďalšie „hrôzy“ sa dočítate v publikácii prof. Jabora.

Autori tiež hovoria o ďalšom argumente, ktorý podporuje ich odporúčania „nenalievajte sa vodou“. Tým je zistenie, že nadmerné pitie vody spôsobí zlú kvalitu spánku. Časté pitie, predovšetkým bezprostredne pred spaním, mnohých ľudí núti k častému močeniu, čo môže znamenať nepríjemnosti, spojené s opakovaným vstávaním - teda prerušením spánku.

Čo si o tom myslím?

V túto chvíľu si nie som istý, či si z nás autori nerobia žarty. Veď toto vie aj malé dieťa.

Nasleduje všeobecné vyhlásenie, že „niektoré štúdie preukazujú“, že nadmerná konzumácia vody môže spôsobovať problémy s obličkami, namiesto toho aby im zabránila.

Čo si o tom myslím?

To je pravda, ale rovnako tak je pravdou, že nedostatočný príjem tekutín spôsobí rovnaký problém, aj keď z iných dôvodov.

Ako zhodnotiť, či pijete dostatočne, málo, alebo dokonca veľa?

Problém sa dá vyriešiť nácvikom správneho pitného režimu. Ten zahŕňa osobnú kontrolu pomocou sledovania a zápisu objemu tekutín, konzumovaných počas jedného dňa. Na to sa ideálne hodia plastové fľaše s objemom 1,5 litra alebo akákoľvek nádoba so známym objemom. Reálnu bilanciu príjmu tekutín však odhalí len súbežné meranie objemu moču počas celých 24 hodín. Alebo len tak, že si pri močení všimnete, či cikáte „veľa alebo málo“ a tiež si všimnete farbu moču. Za deň by ste mali vymočiť 1 - 1,5 litra. Farba moču musí byť svetlo žltá. Sýto jantárový moč a súčasne malý objem (sprevádzaný malou početnosťou močenia) sú dôkazom nedostatku tekutín.

 

Kedy je nutný dočasný „nadbytok“ tekutín?

Pri a po športe

Športovci musia počítať s konzumáciou až 5 litrov denne. Nedostatok tekutín spomalí regeneráciu a ak dôjde k nadmernej strate v priebehu výkonu, hrozí prehriatie a kolaps. Aj tu platí, že nič sa nesmie preháňať. Predávkovanie vody alebo športových nápojov totiž môže spôsobiť zvracanie či dokonca opuch mozgu.

Pri dojčení

Dostatok tekutín musia mať dojčiace ženy.

Pri redukcii nadváhy

Relatívny nadbytok vody, cielene obohatený o niektoré minerály (nie tie, ktoré obsahujú športové nápoje), akými sú predovšetkým horčík a draslík, musia konzumovať osoby v redukčnom režime. Príjem musí byť o to väčší, o čo náročnejšia je súbežne aplikovaná fyzická záťaž.

Možno sa stretnúť aj so škodlivým nadbytkom vody?

Áno. Teoreticky existuje riziko opačného problému ako je dehydratácia - hovorí sa mu prevodnenie (hyperhydratácia). Môže k nej dôjsť, keď v relatívne krátkej dobe vypijete viac ako 7 litrov čistej vody alebo nízkostupňového piva. Vzniká otrava bezsolutovou vodou. Mimochodom, pivo, niekedy býva označované za dobrý iontový nápoj. To je nezmysel. Ako sa prejaví hyperhydratácia? V extrémnom prípade edémom končatín v dôsledku zadržiavania vody, alebo v prípade poruchy činnosti lymfatického obehu. Okrem toho máte zdurené krčné žily a samozrejme často močíte. Každý pivár toto dobre pozná.

 

Ako spoznáte akútnu dehydratáciu

Výrazná dehydratácia je sprevádzaná apatiou, anorexiou, nevoľnosťou a celkovou slabosťou. Môže dôjsť k mdlobám pri náhlej zmene polohy vďaka poklesu krvného tlaku. Znižuje sa napätie pokožky. Máte suché sliznice dýchacích ciest. Zvyšuje sa pokojová srdcová frekvencia. Silne sa obmedzuje frekvencia močenia a objem moču. Moč je jantárový, silne zapácha alebo je aj zakalený. Dehydratáciu vyvolá hnačkovitá stolica.

 

Čo na záver?

Obávam sa, že neurobím radosť médiám. Z „obyčajného života“ robia neprehľadnú džungľu neoverených názorov a „strašia“ verejnosť varovaniami pred „zdravotnými“ rizikami. V snahe priniesť „zaručené správy z vedy“ zverejňujú „bláboly“, vzniknuté ich laicky chybnou interpretáciou výsledkov vedeckých štúdií. Nedávajú priestor serióznej diskusii odborníkov „tvárou v tvár verejnosti“. Veď čo ste si vyvodili z varovania pred „pitným režimom“? Asi v tom máte ešte väčší zmätok. Pritom je to jednoduché - musíte sa naučiť načúvať svojmu telu. Nesmiete ho ignorovať, keď vám hovorí - daj mi napiť, mám smäd. Musíte sa naučiť odmietnuť jeho tendenciu k návyku na „kofeínovú limonádu s nulovým obsahom energie“. Odjakživa totiž naše telo pilo len čistú vodu, a to mu bolo najlepšie.