Nutričné programovanie v prenatálnom veku, vplyv výživy matky na dieťa

02.03.2017 | 5226x Zhliadnutie | Petr Fořt | Strava

Začnime základnými "poučkami" hoci sú vágne, a preto im nikto nevenuje pozornosť. Výživa je základ zdravia - počnúc výživou ženy v relatívne dlhom období pred počatím a až po celú graviditu (o výžive v postnatálnom období nehovoriac). Obdobie pred počatím súvisí predovšetkým s genetikou, obdobie od počatia je určované zmesou genetických a epigenetických vplyvov (pozri nižšie). Optimálna výživa je základom zdravia dieťaťa po celý život. Optimálny životný štýl matky utvára zdravie dieťaťa ako po genetickej, tak po epigenetickej stránke. V prípade epigenetických faktorov musíme hovoriť o potrebe zodpovedného správania matky (eventuálne otca dieťaťa).

Genetika je rozhodujúca, aj keď nie absolútne

Vývoj ľudstva šiel cestou genetického polymorfizmu (individuálnych rozdielov v génovej výbave). Z pôvodne geneticky relatívne homogénnych populácií sa vplyvom infiltrácie geneticky odlišných jedincov stala ťažko definovateľná "zmes". Do značnej miery je táto situácia pre evolúciu prospešná, nanešťastie súčasne vedie k "výrobe" jedincov, ktorí sú na tom po stránke vlastností nutných k prežitiu (a dobrému zdraviu) výrazne horšie. V takýchto prípadoch hral pôvodne rozhodujúcu úlohu "prírodný výber" - to znamená, že prežili len jedinci dobre prispôsobení životným podmienkam. Vplyvom humanizmu a etiky spolu s pôsobením modernej medicíny sú rozmnožovania schopní aj jedinci, ktorí by v pôvodných životných podmienkach neprežili.

Teraz nutná vsuvka: súvisí to okrem iného so schopnosťou prežiť v prípade dojčiat, ktorí neboli dojčené. Tým rastie počet jedincov odkázaných na "umelú dojčenskú výživu", ktorá má do optima veľmi ďaleko, a tým pádom na lekársku starostlivosť. To je jeden možný spôsob vysvetlenia rastúceho výskytu chronických civilizačných ochorení. Klesá schopnosť populácie bez poškodenia zdravia dosiahnuť priemernú dĺžku života.

Civilizačné vplyvy zvyšujú nároky (stres) na schopnosť prežitia bez poškodenia zdravia. Pokroky v diagnostike sú na jednej strane prospešné, avšak to v súčasnosti znamená, že "neexistuje skutočne zdravý človek". Napriek tomu populácia prudko rastie. To dokazuje obrovskú odolnosť ľudského druhu. Bohužiaľ za cenu rastu výskytu vážnych ochorení. Adaptabilita má ďalšie zaujímavé stránky - človek "presadený" do odlišných životných podmienok je v prípade, kedy nie je vážne "poškodený", schopný prežiť a dokonca prosperovať. Ale môže to byť aj opačne - viď napríklad dôsledky civilizačných vplyvov na zdravotný stav Eskimákov.

Vrátim sa k výžive, ktorá vyvoláva potrebu zamyslieť sa nad súvislosťami vplyvu civilizácie a výživy so zdravím. Veda varuje pred dôsledkami civilizačných vplyvov, medzi ktorými je spôsob stravovania jedným z najdôležitejších. Nadšenie nad stúpajúcim dosahovaným vekom opadá. Veda varuje pred pandemickým (celosvetovým) vzostupom výskytu obezity (a cukrovky či kardiovaskulárnych ochorení). To preto, že silná až morbídna obezita znamená vysoké riziko vzniku vyššie zmienených komorbidít (stav sprevádzajúcich ochorenie). Na tom nič nemení ani zistenie, že v obéznej populácii sa nájdu jedinci, ktorí zostávajú zdraví. Bohužiaľ len po metabolickej stránke, a to ešte len v období produktívneho života. Ich zdravie naopak ohrozujú somatické a psychosomatické problémy.

Genetika je v prípade "náhodného kríženia" jedincov s rôznym genofondom na jednej strane "hra s ohňom", aby na druhej strane priniesla perspektívu "osvieženia genofondu". To totiž znamená evolučnú výhodu. Tento proces je cielene využívaný genetikou a vo fyziológii zvierat. Príbuzenským krížením totiž dochádza k fixácii ako dobrých, tak zlých vlastností, kedy tie zlé môžu spôsobiť postupnú degeneráciu. Preto sa používa "šľachtenie". Šľachtitelia zvierat veľmi dobre vedia, že je dôležité, ako a čím zvieratá kŕmia. Pritom tiež dobre vedia, že existuje genetický polymorfizmus - laicky povedané, gén určujúci konkrétnu vlastnosť môže mať rôzne formy. Preto nositeľ nie práve "dobrého" génu nemusí vykazovať známky poškodenia zdravia. Avšak epigenetika (vonkajšie vplyvy, meniace prejavy génov) a nutrigenomika (vplyv skladby potravín na gény) mení práve tieto prejavy génov. Laicky povedané, gén môže byť aktivovaný alebo utlmený. Tak nastáva akási "hra náhod".

Kým toto nepochopíme a kým sa nenaučíme cielene meniť prejavy génov k nášmu prospechu, nedokážeme sa vyrovnať s vyššie uvedenými okolnosťami. Samozrejme v prípade ľudskej populácie nemožno uvažovať o cielenom šľachtení (hoci sa niečo také údajne dialo v dávnych civilizáciách). Teda?

Základom musí byť zodpovednosť jedinca za vlastné zdravie (v prípade rodičov za zdravie ich detí). K tomu musia byť vytvorené podmienky. Problém je v nejednotnosti názorov na to, čo je optimálna výživa človeka. Výsledkom sú spory odborníkov a rezignácia populácie na zdravú výživu. Kým sa však nezhodneme na tom, čo je a nie je pravda, nedokážeme koncipovať v praxi použiteľný "návod". Konkrétna skladba stravy je jedným z hlavných faktorov určujúcich zdravotný stav. Nejde len o celkové množstvo energie ani len o pomer základných živín.

 

Alergie a potravinová intolerancia je to, o čo tu ide

Cesta k bezpečnej výžive musí vychádzať zo štúdia vlastností potravín a ich kombinácie. Zmeny technológie, produkcia základných potravinových surovín a z nich vytvorených potravín sú zdrojom ťažkostí s rozpoznaním ich skutočného vplyvu na organizmus. Pritom musíme venovať veľkú pozornosť aj pôsobeniu xenobiotík (látok cudzorodých, v pôvodných potravinách neprítomných). To je hlavná úloha vedy o výžive. A teraz späť k tomu najdôležitejšiemu:

Pri rozhodovaní o počatí je v ideálnom prípade nutné zvažovať potenciálne riziká potravinových alergií, prenosných od oboch rodičov (predovšetkým matky). Budúce matky by mali vedieť, na aké potraviny (a ich zložky či xenobiotiká) sú citlivé, eventuálne aké majú potravinové alergie. Len tak sa môžu vyhnúť riziku prenosu dispozícií k intolerancii či alergii na dieťa, a to tým, že dôjde k jeho "intrauterinnej senzibilizácii". Plod je totiž vystavený vplyvu výživy matky - a reaguje na ňu doteraz ťažko definovateľným spôsobom, a to dokonca aj v oblasti génovej výbavy. Dieťa je pritom kombináciou génov matky a otca. Tým sa situácia komplikuje, pretože môže negatívne reagovať na alergény, na ktoré je citlivá nielen jeho matka, ale aj otec. V ideálnom prípade by obaja rodičia mali vedieť o svojich potravinových (ale aj ďalších) alergiách alebo intoleranciách. Predovšetkým matka musí byť veľmi opatrná. Situácia ešte ku všetkému nie je jednoduchá, pretože niektoré možné intolerancie zostávajú nepoznané a môžu sa prejaviť až pod vplyvom okolností v priebehu gravidity. Matka by teda mala mať vedomosti o obsahu toho, čo konzumuje. To preto, že to, čo zje, sa v jej organizme nejako správa - a nejako prejaví.

Súčasné potraviny sú konglomerátom základných surovín (väčšinou kontaminovaných xenobiotík) s chemickými aditívami, o ktorých nemožno povedať, že sú "neškodné", hoci to ich producenti tvrdia, akonáhle získajú schválenie produkcie kontrolnými orgánmi. V neposlednom rade ide aj o to, koľko ich matka skonzumuje! Neprehľadnosť situácie pri odhade reakcie na potraviny a ich zložky je daná genetickým polymorfizmom (rozmanitosťou) spolu s doteraz neodhalenými (alebo prehliadanými) intoleranciami. Situácia sa komplikuje vplyvom médií, často prezentujúcich názory odborne nekompetentných novinárov a odbornej i laickej verejnosti. Matky tak dostávajú neobjektívne informácie dané zmesou povier, mýtov a tvrdení výživových fanatikov, rovnako ako nesprávne interpretované výsledky vedeckých štúdií. 

 

Nepreháňam to s tými alergiami a intoleranciou?

Na prvý pohľad to tak vyzerá. Avšak dlhoročné štúdium problematiky ma oprávňuje k tvrdeniu, že oficiálny zoznam alergénov nie je kompletný. Okrem toho je tu fenomén intolerancie, ktorým sa medicína vôbec nevenuje, pretože ich nevie diagnostikovať. Jednoducho - dozviete sa, že "keď vám nejaká potravina nerobí dobre, tak ju nejedzte". A je to - ako hovorí Pat a Mat. Pritom medzi silné alergény možno radiť tiež rôzne druhy korenia (všeobecne bylín). O tom, že nemáme zmapované tzv. skrížené reakcie medzi potenciálnymi a skutočnými alergény, už radšej nebudem písať. Jednoznačný dôkaz pravdivosti mojich tvrdení prinášajú zdravotné štatistiky referujúce o raste výskytu alergií a intolerancií.

 

Ide o to, či správna cesta je určená teraz aktuálne navrhovanou preventívnou (de) senzibilizáciou v podobe skorého podávania potenciálnych alergénov alebo či je lepšie voliť prevenciu metódou vyradenia všetkých potenciálnych alergénov zo stravy matky. Nedávno sa totiž objavil "názor" (!) istého britského odborníka na tému "skorá senzibilita dojčaťa ako prevencia vzniku alergie na lepok" (to je cielené podávanie malých množstiev potravín, ktoré ho obsahujú, už v šiestom mesiaci veku dieťaťa s odôvodnením, že to je doba, kedy organizmus vykazuje "imunologické okienko" - to znamená, že na alergén nereaguje a súčasne sa s ním "naučí žiť"). Stalo sa neuveriteľné - bez toho, aby sa toto tvrdenie podarilo jednoznačne preukázať, odporúčania prevzali aj českí pediatri. Totožná situácia je v prípade použitia arašidov, jedného z najsilnejších alergénov. Takže premýšľajme, čo sa môže v praxi stať. Tehotná žena si to prečíta a skonštatuje, že v prípade, kedy bude konzumovať lepok a arašidy, prospeje dieťaťu v podobe včasnej (de) senzibilizácie. Bohužiaľ nevieme, či si plod naozaj zvykne, pokiaľ nemá v génoch zakódovanú citlivosť na uvedené dva alergény - a predovšetkým, čo sa stane, ak tie dispozície naopak má! V druhom prípade to môže byť zásadný problém, pretože riziko je mimoriadne. Dôkazom sú búrlivé alergické reakcie niektorých dojčiat či detí (predovšetkým nedojčených) na už uvedené i ďalšie alergény. V prípade, keď obaja rodičia vykazujú alergiu na konkrétnu potravinu, je vyššia pravdepodobnosť, že ak ju budú, hoci aj striedmo, konzumovať, dôjde k rizikovej senzibilizáciu plodu. V prípade, kedy je alergikom len matka, je reakcia otázkou súhry ťažko definovateľných faktorov. K riešeniu problému možno pristúpiť takto: ak je matka citlivá na konkrétnu potravinu, ktorá je po odbornej stránke považovaná za "prospešnú" pre vývoj plodu, odporúčam riadiť sa pravidlom prevencie, to znamená, že takúto potravinu by tehotná žena mala konzumovať veľmi obmedzene a radšej ju nahradiť inou, nealergizujúcou. Napadá ma príklad - morské riasy - prirodzený prírodný zdroj veľmi potrebného jódu. V každom prípade možno mamičkám alergičkám odporučiť zaznamenávať si jedálniček, pretože len tak je možné analyzovať vplyv jednotlivých potravín. Samozrejme to je náročné, rovnako ako je ťažké odlíšiť, čo mohlo byť skutočnou príčinou "nepohody" po matkinom jedle. Odporúčam toto: ak má gravidná žena "podozrenie", mala by sa snažiť rozpoznať, či to je realita alebo "náhoda". Je nutné postupovať metódou eliminačnej diéty - na niekoľko dní rizikovú potravinu vylúčiť z jedálnička a sledovať zmeny stavu.

Neodporúčam v priebehu gravidity experimentovať s konzumáciou potravín, ktoré matka do počatia nekonzumovala - napríklad morské plody, huby, tropické orechy a podobne. Správne je konzumovať potraviny, ktoré pred počatím nerobili problémy, a do zoznamu "zakázaných" pridať tie, ktoré robia problém otcovi dieťaťa. Nemožno vylúčiť, že v prípade, keď ani jeden z rodičov netrpia alergiou alebo neznášanlivosťou nejaké potraviny, dieťa po pôrode napriek tomu bude na niektoré potraviny reagovať negatívne. Príčinou je skrytá intolerancia, daná nepoznanou intoleranciou, ako zo strany matky, tak otca. Ďalším dôvodom môže byť reakcia na výrobcom neuvedenú surovinu alebo aditívum alebo dokonca na hygienický problém (skazená potravina). Niekedy stačí zmeniť druh potraviny - napríklad pšeničný chlieb nahradiť ražným alebo "sezamový" či "sójový" za "rascový". Riskantná je tiež situácia, kedy matka bez znalosti možnej reakcie v dobrej viere použije "novú potravinu" - napríklad nahradí pšeničný chlieb bezlepkovým. To preto, že bezlepkové pečivo síce (väčšinou) neobsahuje lepok, zato iné alergény, to znamená sóju, kukuricu a predovšetkým lupinu (vlčí bôb).

Ako preventívne opatrenie odporúčam vyhnúť sa týmto potravinám: morské ryby a plody, sushi, vajcia, kravské mlieko, strukoviny, orechy a huby. Nevhodné sú tiež potraviny obsahujúce lepok. Všetkým vyššie spomenutým by sa nastávajúce mamičky mali vyhnúť najmä v prípade, že s nimi mali problémy aj pred počatím.

 

A čo teraz?

Odporúčam neriskovať scitlivenie plodu potravinovými alergénmi a nepodľahnúť falošnému bezpečiu, danému tvrdením pediatrov o "imunologickom okienku". Odporúčam riadiť sa princípom "nedráždiť hada bosou nohou"! To, že budem konzumovať opakovane minimálne dávky hadieho jedu v domnení, že si zvyknem, je hazard. To tvrdím, aj keď viem, že podobný mechanizmus, "tzv. školenie imunity ", odporúčajú alergológovia ako obranu proti rastúcemu výskytu alergií aj banálnych detských infekcií. Tak jednoduché to nie je, to je jedna vec - a tá druhá, ešte dôležitejšia znie: skúste rodičov presvedčiť, že mrle sú vlastne prospešné, ruky nie je nutné si umývať, hoci sa varuje pred žltačkou ako chorobou špinavých rúk (lekári napriek tomu "pre istotu" očkujú), mačka v posteli je "prírodný liečiteľ" a že neexistencia diagnostiky parazitóz nie je u človeka potrebná, hoci práve oni môžu byť principiálnou hrozbou.

Problematika potravinových alergií a intolerancie je stále otvorená. V článku som použil zmes faktov aj hypotéz, ktoré odborná verejnosť nerada počuje, a preto ani nerieši. Logické uvažovanie, podložené stále definitívne neoverenými faktami je cestou vpred. Snáď som vás príliš nevystrašil.

 

Riešenie pre tehotné?

Vyhnite sa konzumácii potravín obsahujúcich nielen "vaše" alergény, ale všetkým, aj tým, ktoré sú všeobecne považované za najčastejšie zdroje alergénov.

Nemeňte stravovacie zvyklosti, ak ste presvedčené, že sa stravujete zdravo.

Ak máte problém s reakciou na oficiálne doporučované "zdravé" potraviny, nejedzte ich, hľadajte vhodnú náhradu. Rozhodne to nie je sója, vlčí bôb, margaríny, celozrnné a tmavé pečivo a cereálne zmesi.

V ideálnom prípade sa nechajte vyšetriť - myslím genetické testy, nechajte si urobiť aspoň základné testy potravinových intolerancií. Preverte si zdravotný stav vrátane krvného obrazu a "biochémie".

Skúste si preveriť spôsob stravovania za pomoci skúseného odborníka. V tomto odbore existuje veľká názorová diverzita, odporúčam nechať si urobiť posudok dvoch nezávislých odborníkov.

Prestaňte sledovať "poplašné správy" na weboch a tiež odporúčania "zdravie obnovujúcich produktov" z nepreverených zdrojov. Na druhú stranu, niektoré doplnky stravy sú veľmi užitočné.

Nemeňte tesne pred počatím (ak ho plánujete) výživový štýl, ak sa vám ten váš osvedčil v podobe dobrého zdravia. Neodporúčam meniť výživový štýl ani v priebehu gravidity a dojčenia, je tiež nevhodné cielene chudnúť počas dojčenia. Pokiaľ do počatia vyznávate niektorý zo svojráznych alternatívnych výživových štýlov (napr. vegánstvo, makrobiotiku či vitariánstvo), urobíte dobre, keď počas gravidity a dojčenia prestanete byť kategorické a do jedálnička zaradíte kvalitné štandardné potraviny a pre toto obdobie odporúčané doplnky stravy.

 

TO, čo by ste určite mali, je:

• Dbať na čerstvosť potravín a pokrmov. Kontrolovať obaly, čítať etikety, vyhýbať sa polotovarom, predovšetkým mäsovým, tepelne nespracovaným údeninám, údeným rybám, stuženým pokrmovým tukom a lacným olejom, nekupovať ledabolo balené syry a morské aj sladkovodné ryby.
• Nejesť "zľacnené potraviny", konzervy a chemicky konzervované a farbené potraviny. Jesť viac potravín "bio".
• Vyhýbať sa potravinám doslazovaným, sladkému pečivu a "cereálnym" tyčinkám a sypaným zmesiam. Veľmi obmedziť spotrebu cukru a nejesť sladké pokrmy.
• Nepiť sladené nápoje (ani s umelými sladidlami), lacné džúsy a ovocné limonády.
• Nejesť plesňové a tavené syry, tvrdé syry nahradiť čerstvými.
• Dať pozor na skladovanie potravín v domácnosti!
• Vyhýbať sa neprevereným potravinám, predovšetkým exotického pôvodu.
• Nejesť orechy a konvenčne sušené (sírené) ovocie.
• Nepiť alkohol a kávu, a to ani s mliekom. Nejesť nič, čo je evidentne prepálené.
• Pravidelne, aj keď prerušovane používať probiotiká - okrem iného zlepšujú vylučovanie a kvalitu materského mlieka.