Cukrovka nebolí, ale zabíja

27.11.2015 | 5942x Zhliadnutie | Ondřej Nývlt | Zdravie

Nájde sa asi len málo ľudí, ktorí by nikdy nepočuli o cukrovke a inzulíne. Cukrovka alebo diabetes mellitus sa stáva novodobou hrozbou dosahujúcou pomerne značných rozmerov. Na svete je viac ako 400 miliónov diabetikov. V Slovenskej republike je ich evidovaných približne 350 000 a odhaduje sa, že ďalších 150 000 o svojej chorobe zatiaľ nevie. Bohužiaľ, komplikácie cukrovky sú natoľko závažné, že vo veľkej miere spôsobujú predčasné úmrtia. Dobrou správou je, že dodržiavaním vhodného režimu a odporúčaného jedálnička možno cukrovku dlhodobo udržať pod kontrolou.

Čo je cukrovka?

Diabetes mellitus (DM) alebo cukrovka je chronické metabolické ochorenie, ktorého dôsledkom je neschopnosť organizmu udržať koncentráciu glukózy v krvi v normálnom rozmedzí. Spoločným znakom je vyššia hladina cukru nalačno a po jedle.
Za zníženie glykémie a zvýšenie využitia glukózy bunkami je zodpovedný hormón inzulín, ktorý umožňuje prestup glukózy do bunky a jej následné spracovanie. Podporuje tiež tvorbu zásobného sacharidu glykogénu a zvyšuje tvorbu tukov z glukózy. Má tiež vplyv na rast svalov.
Protihráčom inzulínu je glukagón. Jeho hlavnou úlohou je zvyšovať glykémiu, a to zvýšením rozkladu glykogénu v pečeni, zvýšením tvorby glukózy z mastných kyselín a aminokyselín a zvýšením sekrécie inzulínu.
Sekrécia oboch hormónov je riadená jednoduchou spätnou väzbou. Pri zvýšení hladiny glukózy sa vyplaví väčšie množstvo inzulínu. Pri znížení hladiny glukózy sa naopak vyplaví väčšie množstvo glukagónu. Sekrécia glukagónu sa tiež zvyšuje pri fyzickej záťaži organizmu, keď sa telo pripravuje na väčšiu spotrebu energie.

Ani málo, ani veľa

Inzulín a glukagón sa tvoria v slinivke brušnej (pankrease) v špeciálnych bunkách združených v Langerhansových ostrovčekoch. Glukagón produkujú bunky alfa, inzulín bunky beta. Oba spomínané hormóny regulujú hladinu krvného cukru (glykémiu), aby bola vo fyziologickom rozmedzí 3,5-5,6 mmol / l.
Keď sa vyplaví inzulínu viac, než je aktuálna potreba pre transport glukózy do buniek (typicky pri konzumácii jednoduchých cukrov s vysokým glykemickým indexom), dôjde k zníženiu glykémie pod požadovanú úroveň (hypoglykémia) a objavia sa tieto príznaky: zvýšený pocit hladu, a tým vyšší príjem potravy, príznaky vyvolané vplyvom na CNS (glukóza je jediným zdrojom energie pre mozog), ako je zmätenosť, slabosť, ospalosť, závraty a dokonca bezvedomie. Môže tiež nastať celkový metabolický rozvrat, kedy sa objaví chvenie, potenie a bledosť. Neliečená ťažká hypoglykémia vedie k bezvedomiu a smrti.
Ak je naopak inzulínu relatívne alebo absolútny nedostatok, prejaví sa súbor príznakov cukrovky (diabetes mellitus, DM). V krvi je zvýšená hladina glukózy (hyperglykémia). Príčinou tohto stavu môže byť buď nedostatočná produkcia inzulínu (DM 1. typu), alebo necitlivosť tkanív na inzulín, tzv. inzulínová rezistencia (DM 2. typu).

Ako sa cukrovka prejavuje?

Všeobecne sa pri cukrovke objavuje zvýšená hladina glukózy v krvi (hyperglykémia). Ak je glykémia vyššia ako 10 mmol / l, dochádza k vylučovaniu glukózy močom (glykozúria). Pretože glukóza v moči so sebou strháva vodu, spôsobuje odvodnenie organizmu a vedie k častému močeniu (polyúria) a smädu (polydypsia). Zhorší sa prestup glukózy do buniek a zníži sa jej využitie. Dochádza k poruche metabolizmu tukov, ktoré sa zvýšene odbúravajú, a to vrátane myelínových pošiev nervov. Tento stav sa klinicky prejavuje ako diabetická polyneuropatia. Narušuje sa tiež metabolizmus bielkovín a zvýšené odbúravanie bielkovín vedie k zhoršenému hojeniu rán. Pri zvýšenom odbúravaní tukov za neprítomnosti inzulínu sa tvoria kyslé ketolátky (acetón, kyselina acetoctová a kyselina b-hydroxy-maslová) a dochádza k poruche acidobázickej rovnováhy (prekyslenie organizmu). Pri závažných stavoch môže dôjsť ku kóme až smrti.

Riadenie metabolizmu cukrov a vyšetrenie

Cukry ako hlavný zdroj energie majú zabezpečené niekoľkonásobné riadenie svojej hladiny. Podieľajú sa na ňom okrem inzulínu a glukagónu tiež glukokortikoidy, hormóny štítnej žľazy, adrenalín a rastový hormón. Glykémiu však znižuje jedine inzulín.
Základným vyšetrením porúch uhľohydrátového metabolizmu je vyšetrenie glykémie nalačno a vyšetrenie ranného moču na glukózu a ketolátky (prejav katabolizmu tukov). Na posúdenie porúch s hraničnými laboratórnymi nálezmi slúži OGTT (Oral Glucose Tolerance Test) čiže glykémia. U zdravého človeka môže po prekonanej hyperglykémii nastúpiť hypoglykémia spôsobená zvýšenou hladinou inzulínu, ktorý sa nestačil rozložiť.
 

2 typy cukrovky

Cukrovka 1. typu je menej častá. Vzniká najčastejšie u detí a dospievajúcich a vznik nie je závislý na telesnej hmotnosti ani na stravovaní. Dôležitá je genetická predispozícia a spúšťacím mechanizmom je najčastejšie viróza. Pankreas na základe autoimunitného poškodenia prestane vyrábať inzulín. Raz porušená fyziologická tvorba inzulínu sa už nemôže obnoviť. Riešením je celoživotná aplikácia inzulínu.

Cukrovka 2. typu je častejšia. Má súvislosť so stredným a vyšším vekom, nadváhou a genetickou predispozíciou. Vzniká v dôsledku zlého životného štýlu, nedostatku pohybu v kombinácii s dlhodobo vysokým energetickým príjmom a nevhodným výberom potravín. Zvyšuje sa obsah tukového tkaniva a dochádza k necitlivosti cieľových tkanív (pečeň a svaly) k inzulínu. Tento stav sa nazýva inzulínová rezistencia. Spočiatku pankreas produkuje dostatočné, alebo dokonca zvýšené množstvo inzulínu, ale tkanivá ho nedokážu kvôli inzulínovej rezistencii využiť. Ak trvá nadprodukcia inzulínu dlhšiu dobu, môže dôjsť k vyčerpaniu buniek produkujúcich inzulín a k ich zániku. V takom prípade je nutná aplikácia inzulínu ako u cukrovky 1. typu.

Inzulínová rezistencia vedie k ďalším metabolickým zmenám, a to ku zvýšeniu cholesterolu celkového aj jeho rizikovej zložky LDL, zvýšeniu triglyceridov, zníženiu hladiny "dobrého" HDL, zvýšeniu krvného tlaku a zvýšeniu hladiny krvného cukru. Všetky tieto zmeny prispievajú k vzniku aterosklerózy a kardiovaskulárnych ochorení. Súhrnne sa tieto zmeny nazývajú metabolický syndróm.
 

Prediabetes je veľmi vážne varovanie

Prediabetes je stav, ktorý predchádza manifestácii cukrovky. Typická je prítomnosť inzulínovej rezistencie, ktorá sa vyskytuje 10 až 20 rokov pred rozvojom cukrovky. Býva zvýšená hladina glukózy nalačno (5,6 mmol / l a viac), ale ešte nie sú splnené kritériá pre diagnózu diabetu (glykémia nie je nad 7 mmol / l). Zahŕňa poruchu glukózovej tolerancie a hraničnú glykémiu nalačno.

Klinickými známkami k diabetes mellitus býva často len zvýšená únava, ktorú pacient väčšinou nespája s prichádzajúcou cukrovkou. Tým sa ešte zvyšuje dôležitosť preventívneho vyšetrovania hladín glukózy v krvi, čo je jediná možnosť včasného záchytu diabetu. Väčšinou je prítomná obezita či nadváha a zvýšená hladina triglyceridov, ktorá sa považuje za hlavný faktor rozvoja inzulínovej rezistencie. U väčšiny prediabetikov sa neskôr vyvinie diabetes 2. typu, ktorému možno však predísť preventívnymi opatreniami, hlavne redukciou hmotnosti.

Hlavnými príznakmi už rozvinutého diabetu je častejšie močenie a vyšší pocit smädu s následným zvýšeným príjmom tekutín. Pri dlhšom trvaní nediagnostikovanej cukrovky dochádza k hmotnostnému úbytku vďaka dehydratácii a niekedy zaznamenáme aj zníženú chuť k jedlu. Dôležité bohužiaľ je, že všetky chronické komplikácie diabetu 2. typu (ateroskleróza, kardiovaskulárne ochorenia, nefropatia, neuropatia či retinopatia) sa zakladajú už v štádiu pred diabetesom mellitus.
 

Komplikácie cukrovky

Vhodnou životosprávou a správnou liečbou sa dá závažným komplikáciám predísť. Pri nedodržiavaní stanovených pravidiel však hrozí okrem akútnych komplikácií (ako je diabetická kóma) časté a typické chronické komplikácie - ťažké postihnutie obličiek (diabetická nefropatia čiže poškodenie obličiek až ich zlyhanie), zraku (diabetická retinopatia je poškodenie očnej sietnice vedúci k oslepnutiu), nervov (diabetická neuropatia čiže poškodenie funkcie nervov s poruchami vnímania a hybnosti), ale aj tzv. "diabetická noha", ktorá neraz končí amputáciou.

Veľmi závažné sú komplikácie, ktoré súvisia s inzulinorezistenciou a metabolickým syndrómom. Jedná sa hlavne o akútne i chronické problémy srdco-cievneho systému, ako je ateroskleróza, infarkt myokardu a mozgová mŕtvica. Kardiovaskulárne komplikácie sú u diabetikov častejšie ako u nediabetikov a častejšie postihujú ženy než mužov. Napríklad riziko srdcového zlyhania alebo infarktu je až päťkrát vyššie u diabetikov ako u nediabetikov.
 

Ako na cukrovku?

U cukrovky 1. typu je základným liekom inzulín. Cieľom je udržať hladinu krvného cukru čo najviac v normále podávaním inzulínu spôsobom, ktorý čo najviac napodobňuje jeho prirodzenú produkciu. Liečenie patrí plne do rúk skúseného lekára - diabetológa.

U cukrovky 2. typu ide hlavne o zlepšenie pôsobenia inzulínu v tele zvýšením citlivosti tkanív, ktoré sú pri inzulínovej rezistencii menej vnímavé. Druhou možnosťou je zvýšenie výdaja vlastného inzulínu z pankreasu alebo predĺženie jeho účinku.
 

Glykemický index potravín

Najvýraznejší vplyv na hladinu krvného cukru majú sacharidy. Avšak nie je cukor ako cukor, medzi jednoduchými cukrami a zloženými sacharidy existujú veľké rozdiely.
Rozhodujúca je rýchlosť, s akou sa sacharidy obsiahnuté v prijímanej potrave premenia v tráviacom trakte na glukózu a tá sa dostane do krvného obehu. Túto charakteristiku vyjadruje tzv. Glykemický index (GI). Glukóza má stanovený GI 100. Ostatné potraviny porovnávame práve s glukózou.
Potraviny s nižším GI (strukoviny, orechy, zelenina, väčšina ovocie, mliečne výrobky) dvíhajú hodnotu cukru pozvoľna, čo je výhodné najmä pri liečbe, ale aj prevencii cukrovky, nadváhy, kardiovaskulárnych ochorení. Po požití takých potravín nedochádza tak rýchlo k pocitu hladu ani k hypoglykémii. Potraviny živočíšneho pôvodu, ako vajcia, mäso a syry majú nízky až nulový GI. Je to dané nízkym obsahom sacharidov v týchto potravinách.
V opačnom prípade u potravín s vysokým GI, ktoré obsahujú jednoduché cukry (pivo, aj diabetické, alkohol všeobecne, sladké malinovky, sušienky, čokoládové tyčinky, zákusky, sladké pečivo i väčšina pečiva slaného, ​​hranolky, krokety, pečené zemiaky, knedle, cornflakes alebo popcorn a ďalšie), dochádza k rýchlemu zvýšeniu hladiny cukru v krvi a sýtosť po tomto jedle nevydrží dlho.
Cieľom teda je, vyberať potraviny s nízkym, prípadne stredným glykemickým indexom. Zabránime tým výkyvom glykémie, hladu aj podráždenosti.
POZOR! Pivo (i diabetické) má glykemický index 110, to je viac ako čistá glukóza. Preto je dobré sa v prípade cukrovky tomuto nápoju vyhýbať.

Dedičná dispozícia nemusí znamenať chorobu

Riziko vzniku cukrovky stúpa v prípade, keď trpel cukrovkou ktokoľvek z rodičov, starých rodičov či súrodencov. Na každom ale záleží, aký bude ďalší vývoj, či (prípadne kedy) cukrovka naplno prepukne. Dôležité je žiť zdravým spôsobom života, schudnúť a udržiavať si váhu, zdravo sa stravovať. Veľký význam v prevencii cukrovky u ohrozených osôb má dostatok pravidelného pohybu. V strave je dôležité obmedziť konzumáciu nezdravej stravy, údenín, alkoholu a nadbytku sacharidov, hlavne cukru. Strava by mala obsahovať niekoľko porcií zeleniny denne.

Dôležité je, že dodržiavaním vhodného režimu a odporúčaného jedálnička možno cukrovku dlhodobo udržať pod kontrolou. Pri chudnutí sa nález do veľkej miery alebo aj úplne upravuje. U ohrozených osôb je však nevyhnutná disciplína v stravovaní a dostatok pohybu po celý život.