Pavol Baláž schudol v Siedmom nebi

26.10.2015 | 7648x Zhliadnutie | Veronika Hanáková | Chudnutie

Paľo vážil takmer 260 kilogramov. Išlo mu o život, výhliadky lekárov boli katastrofálne. Jeho rodina poprosila o pomoc štáb V siedmom nebi. A tak sa pred rokom prvý krát objavil v relácii Vila Rozborila a schudol dohodnutý počet kilogramov. Na druhú etapu jeho chudnutia oslovila produkcia relácie na spoluprácu kliniku NUTRIADAPT. Keď sa Pali u nás prvý krát postavil na váhu, mal takmer 220 kg. Prišla ďalšia výzva - Pali bude mať v štúdiu o polroka o 50 kg menej.

Varenie môže byť aj nebezpečná vášeň

Paľovou vášňou je varenie, a v tomto prípade tak trocha aj nebezpečnou. Keď je totiž človek zainteresovaný do varenia, varí rád a najmä často, nie je problémom nabrať kalórie navyše. Pavol: „Varenie je mojím koníčkom, rád varím, nielen pre seba a svoju rodinu. Keď sa konali rozličné akcie v našej obci, varieval som guláš, žiadnu z takýchto príležitostí som si nenechal ujsť. Pre mňa varenie a všetko okolo toho, bola aj forma relaxu, nielen hobby. Keď sa k tomu pridá chlieb, pečivo, či dobré pivo...“

Každej záľube aj životnému smerovaniu predchádza nejaký začiatok, či už ide o genetickú predispozíciu, vplyv prostredia, prípadne výchovu. Tak to bolo aj v Paľkovom prípade, z malého, bacuľatého chlapčeka vyrástol tínedžer, ktorý sa vytiahol nielen do výšky ale aj do šírky a ako sám hovorí: „Čo si spomínam, už ako dieťa som bol „guľatejší“, ale až v puberte som začal rapídnejšie priberať, jednoducho som tak žil, nešportoval som, nekontroloval sa a celkovo som to neriešil. Neskôr, v dospelosti, sa mi to vymklo z rúk, ale ani vtedy som nemal chuť športovať, buď mi chýbal čas alebo sa mi jednoducho nechcelo, no a nakoniec, keď by som možno aj chcel, potom som už jednoducho nevládal. Možno dôvodom, prečo som svoju váhu nechal zájsť až tak ďaleko bol aj spôsob života na dedine. Oproti bývaniu v meste, život na dedine je oveľa pokojnejší, popri starostlivosti zabezpečiť rodinu mi nezostával čas ani chuť na pravidelné športovanie. Akčnejší spôsob života je viac typický pre veľkomesto, kde je aj vysoká koncentrácia ľudí, pre ktorých je  športovanie už nevyhnutnosťou a šport patrí k ich životnému štýlu.“

Genetika nie je spravodlivá

Žil svojím spôsobom života, ktorý mu viac-menej vyhovoval, sem-tam vyskúšal nejakú diétu v snahe pribrzdiť zvyšujúci sa počet kilogramov, kým sa ako blesk z jasného neba objavil problém. Zdravotný problém. Pavol potvrdzuje: „Kým som bol zdravý, všetko bolo v poriadku, ale keď sa objavil zdravotný problém v podobe zlomenej nohy, zrazu aj to málo pohybu čo som predtým mal, bol fuč. Moja obľúbená aktivita – varenie, mi však zostala. Nehýbal som sa, iba jedol a jedol a už sa to nedalo zastaviť. Telo sa pomaličky viac a viac obaľovalo, lebo funguje to tak, čím viac telu dávame, tým senzorické bunky chcú viac, a človek sa točí v začarovanom kruhu. Vrcholné štádium mojej obezity boli dni, keď som jedol v jednom kuse celý deň a napriek tomu som pociťoval hlad a nemal som dosť. Genetika i celkový životný štýl sa podpísali na tom, akú som kedysi mal podobu.“ 

Ing. Veronika Hanáková, výživová špecialistka NUTRIADAPT vysvetľuje, prečo si niektorí z nás musia dávať pozor takmer na všetko, čo sa dostane na ich tanier a iní vôbec nie: „Človek sa narodí s určitým počtom tukových buniek. Ide o geneticky zakódovanú informáciu na DNA, teda každý človek sa narodí s predispozíciou na určitý počet tukových buniek.  Uvediem  príklad: v praxi nasýtiť pre zjednodušenie povedzme 1 000 tukových buniek predstavuje približne 60 – 70 kilogramov hmotnosti a taký človek môže zjesť, fakticky hocičo a napriek tomu nepriberie. Ale existuje aj druhá skupina ľudí, ktorá sa narodí s oveľa väčším počtom tukových buniek. V praxi napríklad dosýtiť 10 000 tukových buniek už môže predstavovať hmotnosť 260 kilogramov. Pretože ak človek má naprogramovaný vyšší počet tukových buniek a nejakým procesom z nich ubudne, DNA opäť vyšle informáciu – ubudlo nám toľko a toľko buniek, treba ich doplniť. Preto pre takéhoto človeka neexistuje iná cesta ako je disciplína v stravovaní po celý život. Len to je cesta k úspechu. Nie je to férové, ale taká je príroda."

Prišli prvé zdravotné problémy

Keď Pavlovi obezita komplikovala život, a bolo čoraz náročnejšie zohnúť sa a zaviazať si šnúrky na topánkach, problémy pri nastupovaní/vystupovaní do/z auta, či zdolať pár schodov bez zadýchania bolo takmer nemožné, čoraz častejšie si začínal uvedomovať, že nadmerná hmotnosť je problémom a snažil sa situáciu riešiť po svojom: „Niekoľkokrát som skúšal „takzvané diéty“, lebo som sa snažil s obezitou bojovať. Ale vždy, po nejakom čase, keď som ju prestal dodržiavať, okamžite sa dostavil jojo efekt a to čo som schudol, následne som dvojnásobne nabral späť. Navyše sa objavili ďalšie zdravotné problémy – cukrovka – musel som si viackrát denne pichať inzulín, taktiež i rastový hormón. Aj z toho som neustále len priberal a priberal. Už som nevedel ako túto lavínu zastaviť...“ 

Prvý krát k nám prišiel Pali spolu so štábom Siedmeho neba a s váhou takmer 220 kíl. Následne absolvoval vstupné lekárske vyšetrenie a program chudnutia sa mohol naplno rozbehnúť. Určenie pomeru svalovej hmoty voči tukovej, meranie pása, podrobná anamnéza jeho životného štýlu, stravovania, (ne)cvičenia, jeho pocity, aktivity, zvyky, obľúbené i neobľúbené jedlá... Všetko a ešte oveľa viac zaujímalo výživovú špecialistku, aby mu mohla ušiť program chudnutia presne na mieru. Vyselektovala preňho potraviny, ktoré sú jeho telu prospešné, aj tie, ktorým sa má vyhýbať. Vysvetlila mu, čo znamenajú „neutrálne“ potraviny, či ich môže konzumovať a ako často. Od toho momentu sa Pavol začal zdravo stravovať. A taktiež pravidelne, čo predstavuje jesť 5x denne!

Pavol: „Priznám sa, bol to veľký problém, zvyknúť si na pravidelnosť v jedení. Ale dnes už môžem smelo povedať, že som v štádiu, keď sa nemusím pozerať na hodiny a už presne viem, že ubehli 3 hodiny a musím sa najesť. Najesť sa, nie v zmysle napchať sa, ale doplniť tie potraviny, ktoré moje telo v danú hodinu potrebuje. To znamená doobeda si dopriať nejaké zdravé sacharidy, ovocie, dostatok zeleniny, prílohy s mierou a dodržiavať pitný režim. Všetko mi perfektne a dôkladne vysvetlili a aby som nemal len jednotvárnu stravu, moja výživová špecialistka mi e-mailom posielala nové recepty...“

Hladovanie nie je dobrá voľba

Hladovanie nevedie k úspechu, práve naopak, ak si človek vedome odopiera jedlo v snahe zbaviť sa nežiaducich kilogramov, organizmus si zase prijaté kalórie začne ukladať na „horšie časy“ a namiesto toho aby kilá išli dolu, človek sa zaokrúhľuje viac a viac. Preto pravidelnosť v jedení je tou správnou cestou. Vlčí hlad je v Pavlovom prípade už zabudnutou minulosťou. Ale nie vždy to tak bolo a aj Pavol sa musel vrátiť tak trochu do detských čias, kedy rodičia dbajú na vhodný výber jedál i pravidelnosť v stravovaní, a hlavne nezabúdajú na olovrant či desiatu. Kým sa mu ale pravidelnosť vžila pod kožu, ubehol mesiac a Pavol pokračuje vo svojom príbehu: „Pravidelnosť ma zaskočila. To bolo niečo, s čím som naozaj nepočítal. Naozaj je to tak, že denný príjem potravy sa musí rozložiť do piatich porcií. Kým som si zvykol, trvalo mi to približne mesiac. Už po prvom mesiaci som sám na sebe dokázal vypozorovať, že môjmu organizmu táto pravidelnosť absolútne vyhovuje a telo sa každé tri hodiny ohlási, aby dostalo všetky potrebné živiny. Najviac ma potešilo, keď už po prvých dvoch týždňoch som mohol pozorovať prvý váhový úbytok, napriek tomu, že som vlastne stále jedol :).“

Strava je 80% úspechu, ale aj pohyb je dôležitý

Úprava jedálneho lístku je dôležitá, no i Pavol vedel, že bez pohybu to nepôjde. Bilancia, ktorá pri chudnutí nikoho nepustí: vydať viac energie ako prijať, popritom dosiahnuť to, aby sa spaľovali tuky ale zároveň sa zachovala, prípadne budovala svalová hmota.

Ing. Veronika Hanáková potvrdzuje dôležitosť správneho výberu pohybovej aktivity: „Pri chudnutí je účinné aeróbne cvičenie, teda udržať si určitú tepovú frekvenciu a pravidelné dýchanie po nejaký čas. Pri obéznych ľuďoch je tiež ale dôležité uvedomiť si, že ich telo, teda najmä kĺby, šľachy trpia váhovým zaťažením už pri obyčajnom pohybe a pri cvičení sa záťaž znásobuje. Preto sa pri zostavovaní tréningového plánu vždy zamýšľam nad tým, aby pri cvičení telo nešlo cez bolesť, lebo človeku sa tým môžu zničiť kĺby, šľachy, väzivové tkanivá... Ak by k tomu prišlo, nie je veľká šanca uspieť v chudnutí, keď každý pohyb bolí, vtedy človek naozaj môže stratiť motiváciu. Zamýšľala som sa nad tým, čo robiť v prípade, keď vzhľadom na zdravotné problémy človek nemôže behať, bicyklovať, či chodiť? Keďže Paľo mal na achilovke kalcifikát, jeho noha už od začiatku nemohla byť funkčne zaťažovaná, rozhodla som sa pre anaeróbny tréning, a za vhodnú formu aeróbneho pohybu som určila plávanie, celkovo som tréning upravila tak, aby „makal“ a zároveň sa mu nepreťažovali kritické partie.  Pohyb s pravidelnosťou sú totiž alfou a omegou úspechu. Výsledky boli viditeľné a váha išla dole aj keď už nemal až taký striktný režim (po odchode z Bratislavy). Tréningy sme mu zabezpečili v blízkosti jeho domova, v Partizánskom, pod dohľadom trénera. Presne tak, ako som mu to naplánovala, tak to dokázal dodržiavať.“

A Pavol pridáva svoj uhol pohľadu z tréningov: „Pozitívne na tom bolo aj to, že tréningy boli zostavené tak, že ma to bavilo, v tréningovom procese nebolo nič, čo by som pociťoval ako prepínanie. Netvrdím, že to nebola „makačka“ ale naozaj to bolo akoby ušité priamo mne na mieru, cviky navrhnuté Veronikou som vnímal skôr ako hru než nezáživný tréning.“ A že sa Pavol pri plávaní poriadne zapotil, potvrdzovali Veronikine slová: „Videla som obrovský rozdiel, keď sme začali s plávaním, Paľo preplával jednu dĺžku bazéna a ďalej doslova nevládal. Po dvoch týždňoch nastal veľký posun, oproti začiatku dokázal preplávať 20 – 30 dĺžok, bez pauzy a s úsmevom na perách by zvládol aj viac. Dôležité boli variácie pohybu, plávanie som obmieňala s cvičením v bazéne.“

Záver: Príbeh Pavla ešte nekončí, podarilo sa mu zredukovať svoju hmotnosť z takmer 260 kíl na 169 kg (pre upresnenie: v NUTRIADAPT z 219 na 169 kg.), ale pokračuje ďalej. Hoci ho na ceste za zdravím pribrzdil problém s achilovkou, ktorý sa napokon musel riešiť chirurgicky, momentálne je z neho vitálny človek s pozitívnym myslením. Dnes už presne vie, čo jeho organizmus potrebuje, prečo je nevyhnutná pravidelnosť v jedení aj v cvičení. Vďaka tomu „porazil“ cukrovku, hoci je v dispenzárnej starostlivosti,  momentálne neužíva lieky na cukrovku a dokonca si nemusí pichať inzulín ako tomu bolo pred nejakým časom. Aj vďaka rodine a odborníkom, ktorí mu neváhali podať  pomocnú ruku, má o niekoľko centimetrov dole, menej zdravotných problémov, ale aj o niekoľko priateľov viac (Pali, veríme Ti, že to ešte dáš!).