Eva Grambličková
Som na seba veľmi pyšná
Rozhodla som sa vyhľadať pomoc a skončiť s nadváhou asi potom, čo mi jedna pani doktorka povedala "ako sa Vám podarilo takto sa vyjesť na takú váhu?". Vtedy som odchádzala a slzy mi tiekli ako malej, aj keď som zdravotné problémy výrazne nemala. Teda okrem toho, že ma začali bolieť kĺby, nevyšla som do schodov bez zadýchania, trápilo ma aj to, že si neviem v bežnom obchode kúpiť nohavice, že rifle nemôžem nosiť, a také bežné veci. Začala som sa hanbiť aj vtedy, keď mi môj "milý kolega" povedal "keby si schudla aspoň 5 kg, bola by si krajšia". To bolo veľmi nepríjemné. Ďalší impulz bol, keď mi otec po smrti mojej mamy povedal "mala by si schudnúť, aj mamička povedala, že si tučná". To ma veľmi zabolelo, aj keď už nebola medzi nami, lebo mne to nikdy nepovedala do očí. Vtedy som si povedala a dosť!, ja Vám všetkým dokážem a budem chudšia. Bolo to v marci 2022, keď som hľadala na internete, čo mám skúsiť, kam ísť a natrafila som na video s Katkou Brychtovou, ktorá veľmi pekne schudla a vtedy som si povedala "čo som ja horšia"?. A páčilo sa mi, že je to normálna strava a "ušitá" presne na mieru... A v tej sekunde som sa objednala, aby som si to nerozmyslela...
Bolo to 29.3.2022, keď som prvýkrát prišla na konzultáciu s tým, že teraz je ten správny čas a dokážem to, aj keď vek mám vyšší. Bola som rozhodnutá a verila som na 100% mojej špecialistke Peťke Šaranskej, s ktorou mám veľmi dobrý vzťah. Dá sa povedať, za tú dobu že kamarátsky, verila som jej úplne od začiatku. Je to človek na správnom mieste, vždy sa dá na ňu spoľahnúť, je tu pre mňa vždy, keď potrebujem. A len vďaka jej radám sa mi podarilo zbaviť sa nechcených kg. Pri každom stretnutí sa mi maximálne venuje a ja jej to oplatím tým, že plním všetko od začiatku ako mi povie. Vie pomôcť, dôležité je vždy ju počúvať a držať sa jej rád.
Zmenilo sa vlastne všetko. Systém. Pravidelné jedenie. Najťažšie pre mňa bolo naučiť sa piť vodu... veľa vody... Ale aj to je v poriadku, nachystám si fľašu s vodou, čajíky... a pijem, nosím v kabelke vodu a ide to... A jem vlastne viac ako kedysi, hlad ma vôbec netrápi, pravidelnosť je veľmi dôležitá. Jedálniček mám dobre "ošúchaný", jedlá mi vyhovujú, viem presne čo môžem jesť a čo nie. Zmenilo sa hlavne to, že denne si varím, krabičkujem si do práce všetko, predtým si človek objednal jedlo "bez rozmyslu " - syr vysmážaný, hranolky, tatárska omáčka... Teraz už mi to nič nehovorí... Fast Food obídem a nič mi to nerobí...
Najťažšie bolo možno prísť do obchodu a nekúpiť napr. šišky, koláčiky, hocijaké pečivo..., vojsť do cukrárne a dať si len kávičku bez koláčika. Ale nastavila som sa v hlave a zrazu mi to nerobilo problém, teraz som hrdá na seba, že presne viem, čo mám kúpiť a prejdem okolo týchto vecí úplne normálne.
Najkrajší pocit je ten, keď Vám celé okolie povie ako dobre vyzeráte. Každý sa pýta, čo robíte. Niekto aj či som neni chorá, lebo celý život som mala nadváhu. V práci si to všimol asi každý, susedia, kamaráti, som pyšná, že si môžem kúpiť čo chcem na oblečenie. Aj keď som prakticky vymenila šatník, ale s veľkou radosťou. Veľkou oporou mi je aj moja dlhoročná kamarátka, sestra a švagor, keď ich prídem navštíviť, varia to, čo poviem. A niektoré recepty si osvojili aj keď nepotrebujú zredukovať váhu.
Odporučila by som to každému, ale veľa ľudí nie je ochotných niečo vo svojom živote zmeniť. Ale stojí to zato, len treba mať pevnú vôľu, odhodlať sa. Zvládam oslavy, dokonca svadbu synovca v Nemecku bez koláčika, v reštaurácii si viem vybrať jedlo bez problémov, nikdy sa nechcem dostať tam, kde som bola. Môj život nabral úplne iný rozmer, podarilo sa mi doteraz schudnúť 28 kg a ešte pokračujem. Ľahšie sa mi chodí, dýcha, kĺby ma úplne prestali bolieť, denne prejdem veľa pešo, do schodov chodím stále pešo, výťah pre mňa neexistuje.
Som na seba veľmi pyšná. Nikdy som neverila, že sa dá schudnúť, a neverila som si roky. Skúšala som samozrejme sama nejaké "diétky". A myslela som si, veď to dám...No nedala som.. Kg sa pomaličky nabaľovali.. Nie extrémne, ale každým rokom niečo... Až teraz som pochopila, že treba odbornú pomoc. Že sama to nedokážem, a to že mám kontrolu, to mi veľmi pomáha a ide to. A potom si poviem, nemôžem sklamať seba ani Peťku. A keď ma pochváli, tak to je najviac...
Všetci na klinike sú veľmi nápomocní, od recepcie až po špecialistov. Keď vidíte ich úprimnú radosť a podporu, tak to je najlepšia odmena, akú si človek môže priať a vždy sa tešíte na ďalšiu návštevu.
