Predvianočný stres alebo pohoda pri kávičke? Ani jedno sa nemá preháňať.

Počas posledných pár rokov rastú kaviarne ako huby po daždi, rovnako ako spoločenská prestíž toho, kto sa zvezie s obľúbenosťou kávy a stane sa baristom. Káva jednoducho ťahá. Pre väčšinu z nás je jej popíjanie každodenným rituálom spojeným s odpočinkom a relaxáciou, čo je v dobe predvianočného zhonu viac než vhodné.

Okrem obľúbenosti a spoločenskej prestíže je tu ale ešte ďalšie hľadisko - zdravotné. A vzhľadom k tomu, že informácií na tému káva a jej vplyv na ľudské zdravie nájdeme na internete mraky, poďme si ich teda trochu utriediť a pozrieť sa na ne z technickejšieho hľadiska.

V káve nie je iba kofeín

Keď sa povie káva, napadne nás ako prvý najskôr kofeín. Okrem neho ale káva obsahuje aj ďalšie látky, ktoré sa podieľajú nielen na jej špecifickej chuti.

• Kofeín - patrí do skupiny purínových alkaloidov a dáva káve horkú chuť. Vstrebáva sa predovšetkým v žalúdku a menej v tenkom čreve, čo umožňuje jeho rýchlu administráciu v mozgovom tkanive, kde pôsobí stimulačne na náš nervový systém.

• Kahweol a cafestol - organické látky, ktoré sa vstrebávajú v čreve. Je im pripočítaný možný podiel na zvýšení celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu, jedná sa ale o minimálne zvýšenie, ktoré by zdravému jedincovi, ktorý pije 2-3 šálky kávy denne, nemalo predstavovať zdravotné riziko. Naproti tomu je kahweolu a cafestolu prisudzovaný preventívny účinok pred vznikom rakoviny. Bolo preukázané, že majú protizápalový účinok, môžu sa podieľať na antioxidačnej ochrane organizmu a môžu tiež aktivovať detoxikačné mechanizmy v tele.

• Kyselina chlórogenová - vďaka svojej štruktúre má veľmi silný antioxidačný potenciál. Vzhľadom k tomu, že sa vstrebáva v čreve, boli jej pripisované preventívne účinky v prípade vzniku rakoviny. Neskôr sa ale prišlo na to, že takto prospešne môže kyselina chlorogenová pôsobiť iba u niekoho. Črevné baktérie túto kyselinu totiž premieňajú na ďalšie molekuly a jej antioxidačné účinky následne klesajú.

• V pražených zrnách kávy môžeme nájsť tiež bielkoviny, minerálne látky (horčík, sodík) alebo vitamín E.

Káva a rakovina

Zatiaľ čo predtým sa konzumácia kávy považovala za rizikový faktor vzniku rakoviny, dnes už máme vedecké poznatky, ktoré v prípade tohto ochorenia hovoria skôr v jej prospech. Významnú úlohu tu zohrávajú najmä antioxidačné látky, ktoré aktivujú tiež vnútorné antioxidačné procesy. Dôležité sú i detoxikačné mechanizmy, ktoré potom účinnejšie zbavujú náš organizmus toxických látok vrátane rôznych karcinogénov. Ďalšími odbornými štúdiami bolo tiež dokázané, že káva pôsobí protizápalovo.

Protirakovinové účinky kávy sa pozorovali najmä u karcinómu pečene a prsníka. Pozitívny vplyv bol potom zistený aj pri rakovine prehĺtacieho ústrojenstva, karcinómov močového ústrojenstva či melanómov. Skoršie závery a názory, že pitie kávy podnecuje vznik rakoviny žalúdka, pankreasu a čreva, boli niekoľkými najnovšími štúdiami vyvrátené. Zistilo sa totiž, že skoršie prieskumy nezohľadnili pri hodnotení výsledkov vplyv fajčenia, ktoré je veľmi silným rizikovým faktorom pre vznik týchto typov rakoviny.

Káva a kardiovaskulárny systém

Tu sa môžeme vrátiť k spomínaným organickým látkam kahweol a cafestol, ktoré káva obsahuje a ktoré sa podieľajú na zvyšovaní celkového a LDL-cholesterolu. Toto zdravotné riziko sa dá ale výrazne znížiť tým, že namiesto klasickej kávy zvolíme kávu filtrovanú. Pri použití papierového filtra totiž dôjde k zadržaniu oboch menovaných látok. Môžeme im ale pripočítať aj plusové body, a to čo sa týka znižovania hladiny lipoproteínu, ktorý je veľmi závažným rizikovým faktorom vzniku a rýchleho rozvoja aterosklerózy (kôrnatenie ciev).

Štúdie vykonávané na účely zistiť vzťah medzi konzumáciou kávy a krvným tlakom sa zhodujú na tom, že vyšší krvný tlak môže byť kávou spôsobený, a to najmä preto, že zvyšuje hladiny adrenalínu v našom organizme. Na druhej strane ale niektoré výskumy ukazujú, že u ľudí, ktorí pijú kávu pravidelne vo veľkom množstve (viac ako 8 šálok denne), hypertenzný efekt kávy mizne. Iné štúdie potvrdili, že pri abstinencii pitia kávy po dobu 9 týždňov došlo k zníženiu tlaku krvi ako u ľudí s normálnym tlakom, tak u ľudí s mierne zvýšeným tlakom.

Ďalším preukázaným negatívom spojeným s popíjaním kávy je zvyšovanie hladiny homocysteínu v plazme. Jedná sa o aminokyselinu, ktorá vzniká v bunkách a následne sa dostáva do krvi. Zvýšené hladiny homocysteínu sú nebezpečné z hľadiska už spomínanej aterosklerózy, ktorej vznik urýchľujú.

Káva a cukrovka

V prípade cukrovky sú výsledky vedeckých výskumov o niečo radostnejšie. Preukázali totiž, že čo sa týka cukrovky II. typu, môže mať umiernené popíjanie čiernej kávy pozitívne účinky. Spočíva to v tom, že kofeín zvyšuje citlivosť buniek na inzulín (u diabetikov II. typu dochádza naopak k strate citlivosti tkanív voči inzulínu). Kyselina chlorogenová navyše ovplyvňuje vstrebávanie a transport glukózy z čreva a odsúva ju aj do vzdialenejších oddielov tenkého čreva, takže akútna záťaž organizmu glukózou nie je tak veľká.