Cholesterol - zákerný zabijak?

15.10.2014 | 14629x Zhliadnutie | Petr Fořt | Zdravie

Je cholesterol naozaj "strašiakom modernej doby"? Možno ste už aj vy narazili na články, ktoré upozorňujú verejnosť na fakt, že sa jedná o mýtus, ktorý náramne vyhovuje výrobcom liekov. Pozrime sa na cholesterol podrobnejšie...

Myslím, že prakticky každý z vás sa už stretol so "strašiakom modernej doby", ktorý lekári nazývajú cholesterol. Aby vás zachránili, odporúčajú vám sledovať pravidelne hladinu celkového cholesterolu, prípadne aj jeho ďalších "príbuzných" vrátane tukových látok, nazývaných "triacylglyceroly" (TAG). Predpokladám, že vďaka internetu mnohí z vás už "narazili" na články či dokonca videá, ktoré upozorňujú verejnosť na fakt, že sa jedná o mýtus, ktorý náramne vyhovuje výrobcom liekov.

Pozrime sa bližšie cholesterolu "na zúbok"

Cholesterol je látka steroidného charakteru, ktorú organizmus potrebuje pre tvorbu hormónov a vitamínu D. Organizmus je teda šikovne vybaveným mechanizmom, ktorý slúži k tvorbe cholesterolu. Je tomu tak preto, že je to látka, ktorá pomáha telu spracovávať tuky a súčasne je nesmierne dôležitá pre tvorbu bunkových membrán (najviac v mozgových bunkách). Okrem cholesterolu, ktorý si vytvárame sami, ho prijímame v podobe niektorých potravín.

Cholesterol sa v organizme viaže na bielkoviny (proteíny - presnejšie apo-proteíny), a vytvára s nimi komplexy, nazývané lipoproteíny. Existujú tri hlavné triedy lipoproteínov podľa ich "hustoty":

• vysokodenzitný lipoproteín (tiež HDL) - jeho vysoký podiel je známkou dobrej schopnosti vylúčiť nadbytočný cholesterol z organizmu
• nízkodenzitný lipoproteín (tiež LDL) je zodpovedný za ukladanie cholesterolu, a to hlavne v podobe VLDL
• veľmi nízkodezitný lipoproteín (tiež VLDL) obsahuje veľmi veľa TAG (triacylglycerolov) a minimum apoproteínov.

Nadbytok LDL a VLDL cholesterolu a TAG je podľa súčasného tvrdenia lekárskej vedy významným rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Stav, prejavujúce sa zvýšenou hladinou cholesterolu, sa nazýva hyperlipidémia (presnejšie hyperlipoproteinémia). Najhoršie variantom je tzv. vrodená (familiárnou) hypercholesterolémia. Všeobecne možno rozlíšiť jej dva základné dva typy:

• primárna (familiárna - geneticky podmienená)
• sekundárna (získaná - odstrániteľná)

Rizikové faktory aterosklerózy:

• Zvýšený LDL cholesterol
• Zvýšený krvný tlak (zvyšuje sa pravdepodobnosť odlúpnutiu)
• Fajčenie
• Mužské pohlavie
• Vyšší vek
• Nízka hladina HDL cholesterolu
• Prezápalový (pre-inflamačný) alebo priamo zápalový stav
   

Proinflamačný (prozápalový) stav

Hodnotí sa podľa hladiny CRP (C-reaktívny proteín). CRP možno považovať za faktor citlivosti k ateroskleróze. Dôkazom je už len "mierne zvýšená hladina CRP" čo znamená hodnoty medzi 8-15. Hodnoty vyššie sú pravdepodobne dôkazom existencie zápalu bakteriálneho pôvodu (podobne ako zvýšená hodnota ASLO). CRP je možné znížiť zvýšenou fyzickou aktivitou a znížením príjmu cholesterolu.

Homocysteín

Je ďalším ukazovateľom rizika - jasne zvýšená hodnota znamená vyššie riziko infarktu myokardu. Sebaobranu je dostatočný príjem kyseliny listovej a vitamínu B6, ktoré znižujú hladinu homocysteínu. Oba tieto vitamíny však neznížia riziko aterosklerózy!
Pozn. autora: V rámci kontrolného biochemického vyšetrenia, ktoré odporúčame našim klientom sledujeme nielen všetky frakcie cholesterolu, ale tiež homocysteínu a CRP.

NORMY

• Primeraná hranica celkového cholesterolu: pod 5,16 mmol / l (200 mg / dl)
• Hraničná hodnota celkového cholesterolu: 5,16 - 6,18 mmol / l (200 - 239 mg / dl)
• Vysoká hranica celkového cholesterolu: nad 6,18 mmol / l (nad 238 mg / dl)

V zátvorke sú uvedené pôvodné jednotky (tie sa totiž ešte používajú v Anglicku a v USA)

Podľa súčasných názorov riziko infarktu myokardu stúpne v prípade, kedy je hladina celkového cholesterolu 8 mmol / l až päťnásobná. Je tomu tak preto, že sa zvyšuje proces tzv. sklerotizácie cievnej steny. V ďalšom texte sa zoznámite s odlišným názorom.
V prevencii i liečbe je podľa súčasných odporúčaní nutné udržať hodnoty LDL pod 2 mmol / l, TGA pod 2 mmol / la HDL naopak nad 1,1 (muži), resp. 1,3 mmol / l (ženy), a súčasne znížiť hladinu CRP. Riziková ateroskleróza je jasne preukázaná, keď je celkový cholesterol vyšší ako 8 a triacylglyceroly (TGA) vyšší ako 11 (tento stav súčasne charakterizuje zápal pankreasu), a hodnota HDL menšie ako 0,7 mmol / l.

Pozn. autora: U klientov našich pobočiek sa prakticky nestretneme s takto kritickými hodnotami, a to napriek mnohokrát silnej až morbídne obezite. Toto konštatovanie je mimoriadne závažné, pretože sa ukazuje, že obezita síce ovplyvní negatívne hodnoty "cholesterolu", ale takmer nikdy kriticky. Súbežné hodnotenie hladiny CRP a homocysteínu je úplne iná záležitosť. Ak sú hodnoty LDL cholesterolu a TAG už len mierne zvýšené a pritom je hodnota HDL cholesterolu pod 0,8 a súčasne je hodnota CRP nad 8-10 (podľa toho, ktorá laboratórium vyšetrenie vykonáva) a pritom je aj zvýšená hladina homocysteínu (nad 15) , je jasné, že je problém!

Ciele liečby (podľa oficiálnych platných odporúčaní)

• LDL pod 2 (3) mmol / l
• TGA pod 2 (1,7) mmol / l
• HDL nad 1,1 (1,3) mmol / l

Nástroje liečby:

• Diétna terapia
• Farmakoterapia
• LDL aferéza (hemodialýza)
• Transplantácia pečene
• Génová terapia
   

Zoznam potravín, znižujúcich cholesterolémiu

• Ovos, jačmeň a ďalšie "celé zrná" a fazuľa
• Orechy (mimochodom - mandle fungujú rovnako efektívne ako statíny – dokázané vedeckými štúdiami)
• Rastlinný olej (odporúča sa olej olivový, ľanový a repkový, avokádový, sezamový, najnovšie však prekvapivo tiež kokosový, pokiaľ možno v nezahriatom stave)
• Jablká, hrozno, jahody (presnejšie všetky "berries"), citrusy a huby (konvenčné plody môžu mať nepriaznivý efekt v dôsledku použitia chemikálií)
• Sója (hrozí riziko poškodenia zdravia pri konzumácii GMO sóje, možno používať nemodifikovanú sóju fermentovanú!)
• Tučné morské ryby (ale čím tučnejšia morská ryba je, tým je aj väčšie riziko kontaminácie ortuťou a ťažkými kovmi)
• Doplnky, obsahujúce vlákninu

Zmes vitamínov

B6 spolu s vitamínom B12 a kys. listovovou zníži riziko znížením tvorby homocysteínu. Optimálne množstvo? 100 mg B6 + 2000 mcg B12 + 10 mg (!) kyseliny listovej (prípadne pridať aj betaín hydrochlorid) Avšak takéto množstvá NIKDY nemôžu byť schválené Štátnym zdravotným ústavom, pretože sa už jedná o tzv. klinicky účinné množstvo - a doplnky nie sú lieky.

Prostriedky ako prirodzené prevencia patologických zmien lipidového spektra

1. Cvičenie
2. Zásadné obmedzenie konzumácie obilnín a jednoduchého cukru
3. Strava podľa metabolického typu s prihliadnutím ku krvnej skupine
4. Omega-3 (a olej z krillu!)
5. Nefajčiť a nepiť tvrdý alkohol
6. Znížiť intenzitu stresu
7. Používať antioxidanty a koenzým Q10
8. Vyhnnúť sa konzumácii trans-mastných kyselín a oxidovaného cholesterolu

Úprava skladby stravy

Pomocou zmeny v zložení stravy je nutné znížiť produkciu inzulínu. Je vhodné pravidelne používať vitamín D, najlepšie spoločne s vitamínom K, vápnikom a horčíkom. Nadmernú hladinu LDL choelsterolu (LpA) možno znížiť pravidelnou konzumáciou významných množstvo vitamínu C.
Diéta s kriticky nízkym obsahom tukov je kontraproduktívna. Nutné je kategoricky znížiť konzumáciu transmastných kyselín (TMK).