Redukčné režimy pri chudnutí - ako na ne?

11.07.2016 | 4953x Zhliadnutie | Petr Fořt | Chudnutie

Tento článok nie je o redukčných diétach (o nich je veľa v knihe "Na čo sú diéty"), ale skôr o špecifickej, buď dočasnej alebo trvalej úprave stravovania pri chudnutí. Motívom je redukcia nadváhy, ale predovšetkým dosiahnutie trvale udržateľnej optimálnej telesnej hmotnosti s bonusom zlepšenia zdravotného stavu. Predchádzajúca veta je zásadná. TRVALÝ EFEKT! A to na rozdiel od akejkoľvek superšpeciálnej redukčnej diéty. Kto nepochopil, naučí sa hrať s váhou jo-jo.

 

Cvičenie počas chudnutia

Predpokladám, že sa nenájde nikto, kto by tvrdil, že pravidelná fyzická aktivita je pri redukcii nadváhy zbytočná. Chudnúť možno aj bez cvičenia, ale riskujete stratu svalovej i kostnej hmoty a pokles imunity. Okrem toho dúfam, že je jasné, že fyzická aktivita je nevyhnutnou súčasťou životného štýlu. Skutočnosťou je, že práve aktivita ako súčasť redukčného režimu robí ľuďom najväčší problém! Skúste použiť dva spôsoby riešenia: naučte sa cvičiť podľa kvalitných videí alebo "samoštúdiom" podľa publikácie Jima Stoppaniho "Veľká kniha posilňovania" (vydavateľstvo Grada) alebo sa zverte do starostlivosti prevereného odborníka. To platí ako pre tréning, tak pre rehabilitačné cvičenia a tiež pre aplikáciu fyzikálnych prostriedkov. Viem, akým smerom sa teraz uberajú vaše úvahy! Tento ucelený program bude vyžadovať čas a investície. Avšak, robíte to predsa pre seba! Ideálne je naučiť sa to všetko natoľko dobre, že už pomoc odborníkov potrebovať nebudete. Ostatne, chorý človek nezarába ....

 

Psychoterapia

Pri pokuse o realizáciu dôjde k rovnakým dilemám a ťažkostiam ako v prípade cvičenia a rehabilitácie. Navyše ide o citlivú tému. Možno sa vám nebude páčiť, keď teraz skonštatujem: väčšina osôb, žiadajúcich pomoc pri riešení obezity, má súbežne množstvo chorôb a o to väčšie problémy s psychikou. U niekoho ide o permanentný stres aj s jeho orgánovými dôsledkami, u iného problém vzniká v dôsledku tráum, často utrpených v ranom detstve alebo ide o problémy partnerského vzťahu či rodinného života. Väčšina ľudí nie je schopná sama seba aktivizovať, preto potrebuje podporu, porozumenie, atď. Nanešťastie, mnoho ľudí je pod vplyvom medikácie, vrátane hormonálnej antikoncepcie či antidepresív.

Ženy sú vnímavejšie ako muži, ale hoci sa tvrdí, že vydržia oveľa viac stresu, v praxi to vyzerá inak. Dúfam, že sa na mňa čitateľky nebudú hnevať za vyhlásenie, že ženy sú menej cieľavedomé a vytrvalé v snahe dosiahnuť méty, ktoré si stanovili. Ale tiež sa stretávam s klientmi, ktorí sú schopní postarať sa o seba, ak dostanú podrobný "návod". Odporúčam zamyslieť sa nad sebou a nad svojimi časovými aj finančnými možnosťami a potom zvoliť riešenie. Pochopím, že mnoho ľudí má zábrany riešiť situáciu s psychológom. Poznáte to, že? Hovorí sa o tom, že "každý psychológ potrebuje svojho psychiatra". Hlúposť. Pre tých, ktorí nenájdu odvahu, je tu možnosť "odsunúť" psychoterapiu a použiť ju napríklad v situácii, keď nie sú spokojní s výsledkami alebo dôjde k zmene vonkajších okolností.

 

Manipulácia so skladbou stravy a príjmom energie

V čom je zásadný problém všetkých redukčných diét? V tom, že nerešpektujú individualitu! Vždy sú veľmi časovo obmedzené. Nerešpektujú zdravotný stav a prípadnú medikáciu. Vždy sú "živelné" a preto ich aplikáciu užívatelia veľmi skoro opúšťajú sklamaní z toho, že sľubovaný rýchly efekt sa nedostavil. A tak sa bezhlavo vrhajú na ďalšiu diétu. Snáď už konečne "zaberie". Avšak nezaberie, to mi verte. Ale prečo v niektorých prípadoch funguje (dočasne)? Pretože akákoľvek zmena spôsobu stravovania spôsobí krátkodobé metabolické zmeny (rozhodí homeostázu) a to môže dočasne fungovať. Než sa organizmus adaptuje a vráti sa do pôvodného režimu. Fungujú aj z dôvodu, že sa používateľ začne strážiť.

 

Na čom je postavený redukčný režim (v oblasti výživy)?

• Na cielenej manipulácii so skladbou stravy. Znamená to vylúčenie konzumácie potravín prispievajúcich k nadváhe tým, že spomaľujú metabolizmus, spôsobujú potravinovú intoleranciu a teda ťažkosti s tráviacim traktom. Dôsledkom je vznik chronického zápalu, zápchy s črevnou disbiózou a pokles imunity. Mení sa hormonálna regulácia, vzniká stav chronického hyperinzulinizmu a skôr či neskôr dospeje k inzulínovej rezistencii.
• Bez zohľadnenia princípov metabolickej individuality a akceptácie vplyvu zdravotného stavu nemožno pomýšľať na úspech.
• V hre je predovšetkým genetika, ktorá je však ovplyvnená vplyvom prostredia (v zmysle pôsobenia stresu všetkého druhu) a nakoniec aj skladbou stravy, pretože jej jednotlivé zložky ovplyvňujú činnosť génov. Preto je nutné zohľadniť tzv. rodinnú anamnézu. Väčšinou zistíme, že neúspech diét je spôsobený pôsobením vrodených metabolických mechanizmov. To ale neznamená, že "všetko je márne"! Čím zreteľnejší je vplyv genetiky, tým viac je potrebné byť cieľavedomý a vytrvalý v snahe o korekciu stavu. Manipulácia so skladbou stravy musí vychádzať zo znalosti všetkých okolností týkajúcich sa konkrétnej osoby.
• TO, čo pravdepodobne rozhoduje, je metabolický typ. Vďaka mnohoročnej praxi s mnohými tisíckami klientov som zistil, že metabolický typ nie je vrodený! Možno ho ovplyvniť ako dlhodobou špecifickou skladbou stravy, tak, nanešťastie, tiež medikáciou. Hovorím tomu "vynútený metabolický typ".

Pri formulovaní redukčného režimu je nutné rešpektovať individualitu klienta v zmysle potravinových intolerancií a alergií, ba dokonca aj potravinových averzií! Teda je nezmyselné prezentovať v médiách akési univerzálne jedálničky, obsahujúce presnú energetickú nálož a ​​obsah základných troch živín. Čo ak klient napríklad odmietne konzumovať "všeobecne za zdravé považované potraviny", akými sú celozrnné cereálie na strane jednej a morské ryby na strane druhej? Na čo mu bude univerzálny, odbornými kapacitami odporúčaný jedálniček, keď on to jednoducho jesť nebude? Úlohou poradcu je zvoliť alternatívu. Dokonca ani v prípade vyhraneného metabolického typu nemožno trvať na odborne formulovanom systéme stravovania. Dobre, odmietate konzumovať niečo z toho, čo vám typologicky prislúcha. Musíme to vymyslieť inak. Pokiaľ sa vyberiete cestou "inak", je nutné priebežne hodnotiť efekt. V tomto prípade je to pre klienta "bez záruky".

 

Využitie alternatívnych výživových štýlov

Čo robiť s človekom, ktorý je hoci proteínový typ (dokonca overený genetickým testom), vyhlási, že chce byť vitarián (raw-food) bez ohľadu na racionalitu? Pre mňa (autora článku v teoretickej polohe privátneho poradcu) je riešenie jednoduché - popriať mu veľa šťastia a rozlúčiť sa s ním. Pre špecialistu v poradni je tento klient problém. Nezostáva iné, než pustiť sa do diskusie. Situácia nie je totožná s ordináciou lekára. Ak pacient odmietne štandardnú liečbu, lekár mu oznámi "nájdite si iného lekára". Špecialista v poradni však musí vysvetliť klientovi, v čom je základná chyba jeho rozhodnutia. Ide o "konštruktívne riešenia", kedy špecialista musí pochopiť psychiku klienta a pritom ho presvedčiť alebo formulovať konsenzus.

V takýchto prípadoch bude efekt záležať na pôsobení tzv. "Metabolickej flexibility". Inými slovami - k cieľu môže viesť rad ciest. Dokonca aj v prípade, že je dobre zmapovaný metabolický typ. Ako som sa už zmienil, nemusí byť kategoricky nemenný. Je teda možné využiť v redukčnom režime niektorý z alternatívnych výživových štýlov? Samozrejme, aj keď v tomto prípade je výber veľmi obmedzený. Do úvahy pripadajú vegetariánstvo (nie striktné vegánstvo), kombinované s raw-food a Paleo strava. V prípade tzv. Paleo diéty je nutné byť opatrný, pretože ide o finančne aj zdravotne náročný režim, ktorý veľa jeho vyznávačov nevhodne zjednodušuje na "vhodné pre každého". Mimochodom, Paleo strava je pôvodne "surovinovo" silne závislá na geografických podmienkach a navyše dosť často sprevádzaná tzv. prerušovaným hladovaním.

 

Prerušované hladovanie, energetické (sacharidové) vlny, rotačná diéta a pod.

Ide o rôzne modifikácie jedného a toho istého kolísania príjmu energie, prípadne v rámci toho tiež kolísanie príjmu niektorej zo základných troch živín - väčšinou sacharidov. Na tomto mieste pripomeniem, že ide o manipuláciu s vedecky dokázaným vplyvom doteraz fungujúceho "ob génu". Ten je dôsledkom adaptácie sa našich predkov na periódy hladovania.

Princípy a konkrétne postupy prerušovaného hladovania budú predmetom samostatného článku.