Fermentovaná zelenina alebo Top 14 zaujímavostí o kyslej kapuste

28.11.2018

 
Fermentácia je považovaná za jednoduchú a cennú metódu ako udržať potraviny bezpečné, vo výživovej kvalite a udržať jej trvanlivosť najmä v období, kedy býva obmedzený prístup k čerstvej zelenine. Najčastejšie sú fermentované kapusta, uhorky a olivy.

 

Fermentovaná kvasená zelenina - 2. časť

Zvyčajne sa zelenina fermentuje spontánne, teda len z baktérií, ktoré sa nachádzajú na jej povrchu, no môžu sa použiť aj tzv. štartovacie kultúry. Tie zabezpečujú urýchlenie procesu fermentácie. V štúdii publikovanej v European Journal of Nutrition z roku 2015 sa ukázalo, že mliečna fermentácia zvyšuje nutričnú hodnotu zeleniny. V štúdii sa napr. zistilo, že vo fermentovanej zelenine oproti tej čerstvej, je zvýšená biologická dostupnosť železa, ktoré je následne oveľa lepšie absorbované. Na konkrétnom príklade – kyslej kapuste – si priblížime vplyv fermentácie na ľudské zdravie. 

 

Kyslá kapusta

Keď kyslú kapustu nakrájate natenko a necháte ju prejsť procesom fermentácie baktériami mliečneho kvasenia, získate zeleninu, ktorá má prirodzene dlhú trvanlivosť a charakteristickú kyslú chuť, ktorá je výsledkom baktérií, ktoré fermentujú cukry v nej.

 

Tak vznikne zelenina, ktorá obsahuje živé a aktívne probiotiká, ktoré pôsobia v prvej obrannej línii proti rôznym škodlivým baktériám a toxínom, ktoré neustále atakujú ľudské telo a pri prvej príležitosti zníženia práce imunitného systému môžu vyvolať ochorenie. 

 

Kyslá kapusta je teda prírodným antioxidantom, ktorý má v našom zemepisnom pásme bohatú tradíciu, obsahuje veľmi vysoký podiel vitamínu C, ktorý je okrem mnohých iných procesoch potrebný aj pri tvorbe kolagénu. Vďaka vysokému obsahu tráviacich enzýmov v kyslej kapuste, sú bielkoviny, tuky aj škroby prijaté zo stravy lepšie rozložiteľné.

 

Top 14 zaujímavých faktov o kyslej kapuste, o ktorých ste možno netušili:

  1. V kyslej kapuste nájdeme vitamín K2, ktorý je dôležitým zdrojom pevných kostí. Kvôli schopnosti viazať sa s vápnikom, kosti posilňuje. 
  2. Kyslá kapusta je skvelým zdrojom vlákniny, ktorá je prospešná zdraviu čriev, ale tiež pomáha znižovať hladinu cholesterolu ale aj sa podieľa na regulácii hladiny cukru v krvi. 
  3. Pravidelný príjem kyslej kapusty prináša ďalší benefit v podobe príjmu v primeranom množstve minerálov ako sú horčík, draslík či železo, ide o minerály, ktoré sú dôležité pri regulácii srdcového rytmu a tlaku krvi. Železo zase naše telo potrebuje na krvotvorbu ale aj pri budovaní svalovej hmoty.
  4. Okrem „Céčka“ kyslá kapusta je zdrojom antioxidantov, ktoré sú spájané v súvislosti s očným zdravím – luteínu aj zeaxantínu.
  5. Hovorí sa o nej, že kvôli vysokému podielu antioxidantov aj vlákniny je pomocníkom pri predchádzaní rakoviny. No údajne šťava z kyslej kapusty pomáha pri boľavom hrdle, alebo pomáha odstraňovať bradavice z pokožky.
  6. Jej sila spočíva predovšetkým v surovom stave, pretože pri tepelnom spracovaní stráca živé probiotiká a tráviace enzýmy.
  7. Kapusta patrí do rodiny zelenín ako sú brokolica, karfiol alebo kel a údajne je na svete pestovaných okolo 100 rôznych druhov kapusty.
  8. Domáca kyslá kapusta poskytuje skvelé výživové benefity ako je lepšia stráviteľnosť a probiotiká pre dobré trávenie aj prácu imunitného systému. Kapusta kupovaná v obchode, teda tá, ktorá prešla procesom pasterizácie, prípadne je len v octovom náleve, vyššie spomínané benefity stráca. 
  9. Nadmerná konzumácia kyslej kapusty môže viesť k nadúvaniu pre rafinózu, teda trisacharidom, ktoré sú pre ľudské telo ťažko spracovateľné.
  10. V mnohých krajinách Európy je tradícia na Nový rok konzumovať jedlá z bravčového mäsa a kyslej kapusty, aby sa zabezpečilo toľko dobroty a bohatstva, koľko kúskov kapusty zjete. 
  11. Kyslá kapusta je „stará“ viac ako 2 000 rokov, a pôvodne je z Číny, údajne ju jedli aj otroci, ktorí stavali Čínsky múr, aby sa v zdraví udržali v náročných podmienkach. 
  12. Do Európy kyslú kapustu priviezli Tatári, ale práve v Európe bol recept nakladanej kyslej kapusty vylepšený. Európania do kapusty nepridávali ryžové víno, ale nahradili ho soľou, čím sa získala schopnosť premeniť  cukry na kyselinu mliečnu a vytvorili kyslú kapustu, ktorú poznáme aj dnes.

13. Počas americkej občianskej vojny doktor John Jay Terrell dokázal údajne úspešne zmierniť mieru úmrtí z kiahní u vojnových zajatcov z 90 na 5 percent. Tento výsledok pripisoval faktu, že svojim pacientom podával práve kyslú kapustu. 

14. Viete, že v Kórei majú obdobu našej kyslej kapusty v podobe kimči? Kimči sa robí z kapusty Napa, reďkovky a zelenej cibule, k týmto prísadám sa primiešava pasta z cesnaku, zázvoru, rybacej omáčky, ryžovej múky a červeného korenia. Kórejčajnia vraj ročne zjedia až 23 kíl kimči na osobu. 

Vaše premeny

Veronika Rozumová

Bolo to to najlepšie, čo som mohla spraviť!

Peter Javor

Cesta bola tŕnistá, ale výsledok perfektný

Monika Vlčková

Začala som chudnúť sama, ale veľmi mi to nešlo