10 závažných faktov o strese

21.06.2018 | 3421x Zhliadnutie | Zdravie

Stres - sprievodca dnešnej uponáhľanej doby sa stáva neželaným spoločníkom. Ak zabúdate harmonizovať organizmus, môže sa to prejaviť niektorým z týchto príznakov, priberanie nevynímajúc.

 

1. Bolesti hlavy

Keď ste v strese, hormóny vyvolajú  neurochemické procesy vo vašom mozgu, ktoré stimulujú nervy a spôsobia, že cievy sa zduria. Výsledok: tenzné bolesti hlavy a migrény. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí praktizujú relaxačné a antistresové cvičenia si zároveň znížia frekvenciu bolestí hlavy o 35 - 50 percent.

 

2. Pálenie záhy

Drobné nepríjemnosti ako keď sa napr. ponáhľate do práce alebo na dôležitú schôdzku, oblejete sa rannou kávou a namiesto odchodu sa musíte ísť prezliecť, alebo stojíte v dopravnej zápche a už tušíte, že rodičovské združenie nestihnete..., žalúdok sa stiahne a cítite sa v nepohode. Takéto ale i významné životné zmeny môžu narušiť funkciu čriev a spôsobiť zažívacie problémy. Úzkosť a stres môžu spôsobiť zvýšenú produkciu žalúdočnej kyseliny a vy začnete pociťovať pálenie záhy, či spomalenie práce žalúdka a to môže mať za následok plynatosť a nadúvanie.

 

3. Prechladnutie

Aj v obyčajnom prechladnutí môže mať „prsty“ obyčajný stres. Stres totiž potláča správne fungovanie imunitného systému a ľudia, ktorí sú často v strese, spravidla bývajú aj častejšie chorí. V štúdii na Carnegie Mellon University v Pittsburghu, výskumníci podrobili účastníkov výskumu kontaktu s vírusmi prechladnutia a zároveň skúmali, čo sa odohráva v ich živote. Zistili, že ženy rovnako ako aj muži mali dvakrát vyššiu náchylnosť ochorieť vtedy, ak sa v ich živote vyskytol stres napr. v podobe „zlého“ manželstva, nezamestnanosti atď.

 

4. Ponocovanie 

Ak vás čaká náročný deň, často sa stáva, že v noci sa vám nedarí zaspať, lebo vaša myseľ „bzučí“ a nedokáže sa utíšiť. Opäť je príčinou nespavosti stres a môžete sa ocitnúť v bludnom kruhu – ak sa dobre nevyspíte, následne môže byť riešenie problémov náročnejšie, môžete byť podráždenejší, nedokážete sa sústrediť, prípadne pociťujete úzkosť a následne sa vášmu organizmu znižuje schopnosť vysporiadať sa s infekciou.

 

5. Pozor na priberanie!

Mnoho ľudí reaguje na stres návalom hladu. „Keď organizmus pociťuje stres, uvoľňuje adrenalín a kortizol, hormóny, ktoré vyvolajú pocit hladu, pretože organizmus sa snaží chrániť a chce získať dostatok energie“ vysvetľuje Pamela Peek, MD, z University Maryland School of Medicine, v Baltimore. Takže teraz už tomu rozumiete, prečo sa vyberiete do bufetu vždy, keď vás šéf zahltí ďalším nemožným termínom? :)

 

6. Boľavý chrbát

Fyzická námaha môže vyvolať akútnu bolesť chrbta, ale výskumy naznačujú, že väčšina chronických bolestí chrbta môže byť spôsobená stresom. Napätie totiž spúšťa sympatický nervový systém na zníženie prietoku krvi do svalov, čo svaly robí náchylnejšími ku kŕčom.

 

7. Nepekná pokožka

Stres môže mať vplyv na hladinu androgénu, mužského hormónu, ktorý môže vyprovokovať mazové žľazy  k vyššej produkcii, čo následne vedie k upchatým pórom a vyrážkam. Stres taktiež stimuluje nervové zakončenia pokožky, čo môže spôsobiť vzplanutia ochorení kože od ekzému až po lupienku. Dokonca aj za vznik oparu môže stres. Ten zníži fungovanie imunitného systému, rýchlo zaktivuje vírusy a vyvolajú opar.

 

8. Pomalšie hojenie

Štúdie z Ohio State University v Columbuse zistili, že psychický stres môže predĺžiť liečbu zranení. Lekári v štúdii rozdelili ženy malými poraneniami kože na predlaktí do dvoch skupín,  v prvej boli tie, ktoré sa okrem svojho poranenia starali navyše o chorých príbuzných a druhú skupinu tvorili ženy, ktoré chodili výlučne na ošetrenia so svojím poranením. Napriek tomu, že ich ošetrovali presne rovnakými metódami čistenia a bandážovania, rany žien, ktoré boli zároveň opatrovateľkami  sa liečili v priemere o deväť dní dlhšie.

 

9. V strese môžete zabudnúť aj na mená svojich detí

Vaša opatrovateľka mešká, vy máte pred dôležitým konferenčným hovorom a váš predškolák chce spláchnuť mačku do záchodu. Pri pokuse nakričať naňho, aby prestal, ho oslovíte menom jeho brata. Kto sa tu teda „zbláznil“? James McGaugh, Ph.D., riaditeľ Centra pre neurobiológiu učenia a pamäte na University of California v Irvine vysvetľuje: „Vysoké hladiny stresového hormónu kortizolu môžu dočasne zhoršiť schopnosť vyvolať dobre známe informácie. Dokonca výskum naznačuje, že chronický stres môže zapríčiniť až poškodenie mozgových buniek“.

 

10. Ťažšie otehotnenie

Stres negatívne ovplyvňuje každý orgán v tele, vrátane reprodukčného systému a čím viac stresu a depresií sprevádza ženu, tým je menej pravdepodobné, že otehotnie. Dobrou správou však je, ak sa naučí používať relaxačné techniky a zručnosti na zvládanie stresu, nielenže výrazne zvýši šancu na otehotnenie, ale taktiež bude zdravšia aj šťastnejšia.